Quantcast
< sekcia Regióny

Zodpovednosť za priemyselnú skládku prešla na mesto Dolný Kubín

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Štefan Puškáš

Informáciu o povinnosti uzavrieť, rekultivovať a monitorovať skládku prijalo vedenie mesta so znepokojením.

Dolný Kubín 6. októbra (TASR) – O uzatvorenie a rekultiváciu skládky priemyselných odpadov v Dolnom Kubíne sa má postarať mesto. Povinnosť samospráve pripadla zo zákona po tom, ako sa pôvodný prevádzkovateľ, ktorým bola súkromná spoločnosť ESI, dostal do konkurzu. Problematická je aj situácia okolo priľahlej čistiarne priesakových vôd (ČPV), ktorá v dôsledku konkurzu od začiatku septembra nie je v prevádzke. Nevyčistená priesaková kvapalina zo skládky počas kontroly v roku 2022 nespĺňala limitné hodnoty arzénu. TASR to potvrdila Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP).

Informáciu o povinnosti uzavrieť, rekultivovať a monitorovať skládku prijalo vedenie mesta so znepokojením. "Nezdá sa nám v poriadku, aby envirozáťaže boli len tak jednoducho hodené na plecia obyvateľov našich samospráv po tom, ako ju pôvodný majiteľ prestane užívať," skonštatovala v stanovisku radnica s tým, že Dolnokubínčania na túto skládku odpad nikdy nevyvážali.

Odpad na skládku ukladala do roku 2012 spoločnosť OFZ. Následne ju previedla na dcérsku spoločnosť ESI. Skládka slúžila na ukladanie odpadu z výroby ferozliatin, no už dlhšie obdobie sa nevyužíva. SIŽP vydala príkaz ju uzatvoriť, k tomu však nedošlo.

Spoločnosť ESI argumentuje, že začiatok prác na uzatvorení bol podmienený ukončením sanácie environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti skládky. Zabezpečuje ju Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR a podľa spoločnosti dodnes nie je hotová. "Nastala situácia, keď naša spoločnosť prišla o všetok zdroj príjmov, a vzhľadom na meškanie ukončenia sanácie environmentálnej záťaže nám vznikali ďalšie prevádzkové náklady. Tie súviseli prevažne s čistením odpadových vôd zo starej environmentálnej záťaže a aj zo skládky samotnej," vysvetlil bývalý prevádzkovateľ s tým, že ide o približne štvrť milióna eur ročne. Keď už spoločnosť nemala ďalšie prostriedky na svoju prevádzku, podala návrh na konkurz.

MŽP v stanovisku pre TASR reagovalo, že v súvislosti so sanačnými prácami na environmentálnej záťaži nevznikli ESI žiadne náklady. Zároveň envirorezort zdôraznil, že sanácia nie je v omeškaní.

Povinnosťou firmy bolo prevádzkovať aj ČPV, ktorá je súčasťou skládky. V dôsledku konkurzu je však už mesiac odstavená. Inšpekcia uvádza, že počas obhliadky na začiatku septembra boli priesakové vody nahromadené v nádržiach pod skládkou. "Keďže priesakové kvapaliny nie sú do čistiarne prečerpávané, nie sú z nej ani vypúšťané. Každopádne, situácia sa časom zmenila v dôsledku zvýšeného úhrnu zrážok. O tomto probléme sme informovali aj MŽP a žiadali o riešenie situácie," podotkla Michaela Pešková z komunikačného oddelenia SIŽP. Zdôraznila, že nebezpečenstvo úniku takejto kvapaliny na pôdu, podzemné vody a povrchové vody v súčasnosti inšpekcia ešte len zisťuje postupom podľa zákona o environmentálnych škodách.

Ako priblížil hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák, nahromadené vody nateraz ostávajú v odkalisku. Pri vyšších zrážkach podľa jeho slov dochádza k ich odtekaniu do terénnej preliačiny a následnému k vsakovaniu do podložia. "Čiže k priamemu vtekaniu takýchto vôd do rieky Orava nedochádza, je však otázne, čo to spôsobuje v podloží," povedal.