< sekcia Rok divadla

DIVADLO 2020: Pajtaški z Lekároviec hrajú i preto, aby „še ňezabulo“

Pajtaški vo svojej chyži; pri príprave pásma o konope. Lekárovce, 6. júna 2020. Foto: EASYFOTO TASR - Jana Ďurašková

Rovnako autentický ako rekvizity je i jazyk, ktorým vo svojich scénkach Pajtaški hovoria.

Lekárovce 6. júna (TASR) – Ženská folklórna skupina Pajtaški, čo v zemplínskom nárečí znamená kamarátky, z obce Lekárovce v okrese Sobrance sa svoje zvykoslovné pásma neučí. "Nepotrebujeme sa učiť, my sme tie veci často prežili, alebo počuli odmalička od svojich rodičov a starých rodičov," zhoduje sa dvanásťčlenné zoskupenie žien, ktoré sú priateľkami aj v súkromnom živote. Boli by rady, keby sa i prostredníctvom ich tvorby na zvyky predkov nezabudlo.

"V súčasnosti sa zameriavame na zvykoslovné pásma zo života našich ľudí, našich predkov. Tieto pásma sú spracované aj do malých divadelných foriem. Tvoríme si ich samé zo spomienok našich predkov, rodičov, prarodičov, ale aj z našich spomienok, veď aj my sme už pamätníčky. Život píše tie najkrajšie príbehy, nepotrebujeme sa ich učiť, my sme ich prežili," predstavuje aktuálnu tvorbu ochotníčok z pohraničnej obce scenáristka zoskupenia Mária Bežovská s tým, že pred desiatimi rokmi vznikli ako spevácka skupina. "Dovolím si povedať, že máme spracovaný celý rok, od Troch kráľov, pracovný život, ako počas roka prebiehal, aj od narodenia život človeka," dopĺňa ju Janka Ondová, ktorá spolu s Máriou Örmezeyovou pred ôsmimi rokmi u miestnych pamätníkov zozbierala spomienky na praktikované zvyky. V repertoári Pajtašiek sú "fašangi u valale, pochovavaňe harmonii, paraňe pira, lupaňe kenderici či kračun u valale."



Aktuálne pripravovaným pásmom je Konope. "Máme množstvo rekvizít, pôvodného náradia, ktoré sa používalo pri ich spracovaní. Dej bude zahŕňať prácu našich predkov, od konopného semienka cez siatie, ťahanie, zväzovanie do snopov, máčanie v Uhu, trepanie, česanie, pradenie, motanie, tkanie, bielenie plátna, šitie odevov, vriec, plachiet, chystanie výbavy," približuje Bežovská a dopĺňa vlastné spomienky na dni, keď bol čas máčania konope. "Ryby v Uhu plávali hore bruškami, taká koncentrácia bola v určitom období v rieke," spomína.

Nielen k pásmu o jednej z kedysi najhojnejšie pestovaných hospodárskych plodín majú ochotníčky z Lekároviec dostatok autentických rekvizít. Pôvodný dedinský dom, "chyža" vo vlastníctve Ondovej je okrem miesta občasného stretávania sa Pajtašiek aj "zásobarňou" historických predmetov od pracovného náradia cez vybavenie domácnosti vrátane textilu až po detské kočiare a staré rádiá. "Nikdy sa nám nestalo, aby nám niečo z rekvizít chýbalo. A keď nemáme, vyrobíme si," hovorí majiteľka domu, ukazujúc na húsku sediacu v prútenom koši vyrobenú z obväzu a peria.

Pajtašky vo svojej chyži; pri príprave pásma o konope. Lekárovce, 6. júna 2020.
Foto: EASYFOTO TASR - Jana Ďurašková


Rovnako autentický ako rekvizity je i jazyk, ktorým vo svojich scénkach Pajtaški hovoria. "Často sa líši od nárečia okolitých obcí dolného Zemplína," vysvetľuje Bežovská, ktorá je zároveň obecnou kronikárkou s tým, že obmeny v koncovkách a prízvuku a tiež lexikálne odlišnosti sú pravdepodobne spôsobené bezprostredným susedstvom s Ukrajinou. V nárečí sú i piesne, ktorými sú zvykoslovné pásma v podaní Pajtašok popretkávané. Pri nich sa dostane k slovu aj jediný mužský člen zoskupenia, harmonikár Ľudovít Halajčik.

"Nepravými" v umeleckom živote ochotníčok sú len kroje, keďže, ako tvrdia, ich predkovia ich prestali nosiť po skončení prvej svetovej vojny. Dve miestne krajčírky ich však šijú podľa dolnozemplínskych predlôh.

Počet predstavení, ktoré Pajtaški každoročne absolvujú, odhaduje Bežovská na 25. Okrem vystúpení v blízkom i vzdialenejšom okolí prezentovali svoje pásma i vo Východnej, v Chorvátsku v Rijeke či na Ukrajine v Užhorode a v Storožnici. Majú za sebou i niekoľko účinkovaní v rozhlasových a televíznych reláciách.

Ako tvrdí scenáristka, desaťročné pôsobenie súboru pod vedením Marty Morovskej robí z Pajtašiek "stálice" na lekárovskom ochotníckom nebi. Divadlá sa síce podľa Bežovskej v obci v minulosti hrávali, boli však skôr sporadické a ako vyplýva zo spomienok pamätníkov, zaoberali sa cirkevnou tematikou. "Silná skupina ochotníkov sa aktivovala v prvej polovici 70. rokov. Spomínam si na veľmi pekné vystúpenie Pyšná páva. Vystupovalo sa v škole. Predstavenie sa konalo niekoľkokrát, lebo všetci sa do triedy nezmestili," spomína na poslednú výraznejšiu generáciu miestnych amatérskych hercov. Ako dodáva, Pajtaškam sa darí svoje odhodlanie podieľať sa na kultúrnom živote obce a zachovaní miestnych ľudových piesní a zvykov napĺňať nielen vďaka priateľstvu, ktoré sa medzi členkami rokmi vyvinulo, ale i vďaka podpore bývalého a tiež súčasného starostu. I preto sú mu "pravou rukou" pri príprave každoročných obecných slávností, na ktorých v posledných rokoch organizujú aj súťaž vo varení "hičkošov", halušiek s kyslou kapustou. Tento rok sa však, z preventívnych dôvodov proti šíreniu nového koronavírusu, slávnosti neuskutočnia.