Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Rok divadla

Ochotníci v Kysuckom Novom Meste nadväzujú na vyše storočnú tradíciu

Na snímke členovia Divadelného súboru dospelých (DSD) v Kysuckom Novom Meste počas hry Mastný hrniec v Kultúrnom dome v Kysuckom Novom Meste. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Dlhoročný režisér kysuckonovomestských ochotníkov vie podľa nej byť niekedy tvrdý a nekompromisný, ale vie v divadelnej hre vyjadriť aj to, čo je medzi riadkami.

Kysucké Nové Mesto 22. augusta (TASR) – Tradíciu ochotníckeho divadla v Kysuckom Novom Meste obnovila v roku 2001 pri príležitosti jeho 105. výročia skupina bývalých hercov a nadšencov. Pod vedením profesionálneho režiséra Tomáša Rosického naštudoval Divadelný súbor dospelých (DSD) hru Petra Zvona Tanec nad plačom.

"S veľkým diváckym ohlasom sa stretla aj hra Júliusa Barča Ivana Mastný hrniec. Hlavní predstavitelia Mária Birošíková a Vladimír Psotný získali ocenenie za najlepšie herecké výkony na celoslovenskej prehliadke v Námestove. V roku 2003 začal Tomáš Rosický režírovať jednoaktovky A. P. Čechova Pytačky a Svadba. Po jeho smrti hru dokončila Katarína Kováčiková," pripomenul dlhoročný herec Divadla pre deti a mládež Maják a Mestského divadla v Žiline Rudolf Vitos, ktorý zasadol na režisérsku stoličku DSD v roku 2004.

Prvou hrou pod jeho vedením boli Pletky otecka a mamičky od španielskeho autora Alfonsa Pasa. "Na 21. ročníku Námestovských divadelných dní získala predstaviteľka Matky Mária Birošíková individuálnu cenu za najlepší ženský herecký výkon. Zúčastnili sme sa aj na Celoslovenskej prehliadke činoherného a hudobného divadla v Liptovskom Mikuláši a úspech inscenácie korunovala účasť na Divadelnom festivale Dolnozemských autorov DIDA 2004 v Srbsku," doplnil Vitos.

Na snímke členovia Divadelného súboru dospelých (DSD) v Kysuckom Novom Meste počas hry Mastný hrniec v Kultúrnom dome v Kysuckom Novom Meste.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


"Do Kysuckého Nového Mesta som prišiel na hereckú výpomoc zo žilinského Mestského divadla a zostal som tu 19 rokov. Divadelný súbor sa úspešne rozbehol pod vedením Tomáša Rosického. Keď nám odišiel do režisérskeho a hereckého neba, prebral som po ňom režisérsku taktovku a pripravujem už dvanástu réžiu. Doteraz to boli hry rôznych autorov celosvetového divadla. Väčšinou komédie, ale mali sme aj rozprávku pre deti. Najväčší úspech sme doteraz zaznamenali s predstavením Pletky otecka a mamičky," povedal Vitos.

Základ súboru kysuckonovomestských ochotníkov tvoria štyria až piati stabilní herci. "Súbor, v ktorom sa spojilo viacero generácií, sme tento rok omladili. Máme hercov od tínedžerov až po starší seniorský vek, ale vždy sa vieme dohodnúť. Je tu dobrá nálada, vieme sa prispôsobiť jeden druhému, takže sa vieme v tom divadle nájsť. Odráža sa to aj na chuti do práce, čoho dôkazom sú úspešné premiéry, účasť na celoslovenských prehliadkach, ale i samotné predstavenia pre verejnosť," hovorí vedúca súboru Daniela Podoláková.

Najnovšou premiérou DSD bude Ženský zákon od Jozefa Gregora Tajovského. "Súbor ma 'presvedčil' a rád som sa podvolil jeho tlaku. Súčasťou hry by mala byť živá hudba a choreografie. V hre Kubo som spolupracoval s hudobnou skupinou Arzén a ľudové pesničky mali 'rockovú' úpravu. Teraz by som na ňu nadviazal. Touto cestou by som sa chcel vybrať, aby to nebolo klasické, ale ani žiadne novátorstvo. Pretože v tejto hre sa dá urobiť máločo nové. Všetci ju poznajú, je to notoricky známa, veľmi dobrá veselohra. Takže, by sme ju len pokazili, keby sme do nej vnášali niečo iné," podotkol Vitos.

"To 'donútenie' pána režiséra, ten Ženský zákon, je jedna z mojich srdcoviek. Nepochádzam z Kysuckého Nového Mesta, ale žijem tu od roku 1973. Takže už poznám náladu ľudí v Kysuckom Novom Meste. Majú veľmi radi divadlo a ochotnícke divadlo zvlášť. A keď sme sa rozprávali, čo ideme robiť, poprosili nás o klasiku," vysvetlila s úsmevom vedúca súboru.

Dlhoročný režisér kysuckonovomestských ochotníkov vie podľa nej byť niekedy tvrdý a nekompromisný, ale vie v divadelnej hre vyjadriť aj to, čo je medzi riadkami. "Máme len určitý počet ľudí a ak tam postava nie je, on ju dokáže dorobiť. Dorobiť tak, že to sedí v celom scenári. Alebo, naopak, niečo odtiaľ vypustí. A aj keď sa občas povadíme, aj odídeme z javiska, zase sa to vráti späť. O tom je život divadla. Človek sa musí prispôsobiť a divadlo je na to, aby sme sa zabavili. Jednoducho, človek s tým divadlo musí žiť, musí ho mať rád," skonštatovala Podoláková.

"Neviem povedať, čo všetko ma drží pri divadle. Ako hovoril môj kamarát Ivan Kopal – divadlo ťa musí chytiť. Je jedno, či ťa chytí za srdce, za nohu, za ruku alebo za ucho. Ale musí ťa chytiť. A keď ťa chytí, už niet pomoci. Potom sa už ťažko odchádza od divadla a od ľudí, ktorí to robia s nadšením," uzavrel režisér kysuckonovomestských ochotníkov.