< sekcia Rok divadla

SND uvádza prvý raz legendárneho Kuba, Kronera vystriedal Ondrík

Na snímke zľava režisér Lukáš Brutovský, herečka Jana Oľhová, dramaturg Miro Dacho, herci Jana Kovalčiková, Emil Horváth, Milan Ondrík a poverená vedením Činohry Slovenského národného divadla (SND) Miriam Kičiňová počas tlačovej konferencie Slovenského národného divadla (SND) k pripravovanej premiére veselohry Jozefa Hollého: Kubo v Bratislave 17. septembra 2020. Foto: TASR Jaroslav Novák

Pod nové divadelné spracovanie k storočnici SND sa podpísal režisér Lukáš Brutovský, ktorý spolu s dramaturgom Mirom Dachom upravil aj pôvodný text.

Bratislava 17. septembra (TASR) - Činohru Slovenského národného divadla (SND) čaká v 101. sezóne ďalšia premiéra slovenskej klasiky. Na doskách prvej slovenskej scény uvedú po prvý raz Kuba, najznámejšiu slovenskú veselohru z pera Jozefa Hollého, ktorú si diváci obľúbili aj vďaka televíznemu spracovaniu z roku 1965 v hlavnej úlohe s Jozefom Kronerom. Pod nové divadelné spracovanie k storočnici SND sa podpísal režisér Lukáš Brutovský, ktorý spolu s dramaturgom Mirom Dachom upravil aj pôvodný text.



„Pre slovenskú kultúru sú dôležité dve interpretácie Kuba - televízna, ktorá sa pravidelne reprízuje na obrazovkách a má svoj pôvod v martinskej inscenácii z roku 1949, kde sa objavil Jozef Kroner prvýkrát v tejto postave a kde prvýkrát zaznela aj tá legendárna replika, ktorú Jozef Hollý nikdy nenapísal: ,Anča, aha, ja mám nožík!'“ uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencii Dacho. Za dôležitú a prelomovú inscenáciu v interpretácii tejto hry označil počin režiséra Ľubomíra Vajdičku z počiatku 80. rokov takisto v martinskom divadle. „Tam sa prvýkrát stretávame s kritickým čítaním hry, defolklorizáciou a uvažovaním o tom, akí ľudia sa stretávajú na javisku, že to nie je obrázok o hlúpom chlapcovi, ktorý je roztomilý, smiešny a okolo neho sa pohybuje zopár milučkých postáv, ktoré nás pohladia po duši, keď sa popritom ešte zaspieva a zatancuje,“ konštatoval dramaturg. „Naopak, Hollý napísal pomerne krutý obraz o tom, akým spôsobom dedinská societa zneužíva človeka, ktorý má istý hendikep. To bolo základné východisko pri našom uvažovaní o tejto hre,“ podčiarkol.

Mladá generácia tvorcov prináša tému zodpovednosti, v odlišnom pohľade na Hollého Kuba uvažuje aj o tom, čo sa môže stať, ak človek s mentálnym vybavením hlavnej postavy dostane do rúk moc, vymkne sa z rúk ľuďom, ktorí sa ním snažia manipulovať. Toto základné východisko súviselo aj s obsadením hlavnej postavy, ktorú zverili Milanovi Ondríkovi. „Niektoré rozhodnutia sa môžu časom vypomstiť, ak si moc uzurpujú ľudia, ktorí s ňou nevedia narábať. Bol by som rád, keby naša inscenácia vyznela tak, že spoločnosť si tu stvorila monštrum a neodhadla hranicu svojej zodpovednosti a konania,“ dodal Brutovský, ktorý v SND pred piatimi rokmi uviedol úspešnú inscenáciu Karvašovej hry Polnočná omša. Teraz sa opäť vrátil k domácej predlohe a ponúka nové čítanie Hollého a Kubovho príbehu. Ten môže zaujať súčasného diváka aj tým, že pripomína riziká hroziace, keď sa hlupáci a obmedzenci dostanú na pozície, ktoré im neprináležia.

„Snažil som sa na to pozerať detskými očami, cez moje deti, išiel som najviac cez úprimnosť, nehľadal som mentálnu zaostalosť alebo vtipnú figúrku, ktorá by parodovala človeka, skôr som to bral vážne, že takí ľudia medzi nami sú. Ten postih som hľadal iba v tom, že ten človek zostal niekde v detstve, napriek tomu, že rástol fyzicky,“ priblížil Ondrík kreovanie hlavnej postavy dedinského obmedzenca. Vďaka Kronerovi sa Kubo stal prototypom komickej figúry, na ktorej sa nesmejú len ostatné postavy, ale predovšetkým diváci. Nové spracovanie Hollého hry však nezabúda na odvrátenú podobu príbehu zo slovenského vidieka. „Na egoizmus, cynizmus, krutosť postáv, na to, že Kubo je vlastne obchodným artiklom, človekom, ktorého chcú zneužiť na zištné ciele,“ dodávajú tvorcovia.

V inscenácii ďalej účinkujú František Kovár, Anna Javorková, Jana Oľhová, Jana Kovalčíková, Dušan Jamrich, Richard Autner, Emil Horváth, Ingrida Baginová, Branislav Bystriansky a iní. Autorom choreografie je Ján Ševčík, kostýmy navrhla Alžbeta Kutliaková, scénu Juraj Kuchárek. Premiéry sa uskutočnia 19. a 20. septembra v sále Činohry SND.