Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prvé bitky Slovenského povstania 1848-49 sa odohrali v okolí mesta Brezová pod Bradlom.
Autor TASR
Bratislava 12. marca (TASR) - Po vzniku Slovenskej národnej rady 19. septembra 1848 v Myjave bolo jasné, že sa priblížili dni bojových stretnutí i veľkých bitiek. Nasvedčoval tomu aj počet dobrovoľníkov, ktorý sa blížil k počtu 3000 mužov.
Prvé bitky Slovenského povstania 1848-49 sa odohrali v okolí mesta Brezová pod Bradlom. Zúčastnil sa na nich aj Štúrov mladší brat Janko. Ľudovít ho vyprevádzal do boja slovami: „Drž sa. No ak by sa stalo to najhoršie, že sa z nastávajúceho boja nevrátiš, vedz, že si padol za slávu národa. A celý národ sa to dozvie.“ Našťastie, nestalo sa tak, Janko Štúr zostal nažive.
Prvá bitka sa uskutočnila 22. septembra na ceste z Hradišťa pod Vrátnom do Brezovej, keď strážne oddiely dobrovoľníkov najskôr odrazili štyristočlennú jednotku kyrysníkov majora Vojniča. V ten istý deň dopoludnia dobrovoľníci odrazili aj druhý útok. Tentoraz to bola stotina cisárskych vojakov a skoro tisíc senických a šaštínskych gardistov. Ani tých dobrovoľníci do mesta nepustili a vojsko baróna Schmerzinga zahnali naspäť.
Tretí úspech sa dostavil, keď na mesto, tentoraz zo severu, zaútočila stotina ceccopierovcov. Dobrovoľníci ich pod velením kapitána Štefanoviča napadli a väčšinu z nich zajali, vrátane ich veliteľa Saussaya. Lenže veliteľ Bloudek, ktorý sa bál konfliktov s cisárskym dvorom, ich opäť rozkázal prepustiť. Keď sa to dozvedel kapitán Štefanovič, vydal sa za cisárskym vojskom a po tretí raz ich zajal. Z vojenského hľadiska sa však táto skutočnosť musela posúdiť ako odopretie poslušnosti a nesplnenie rozkazu, a tak Samuelovi Štefanovičovi hrozil trest smrti. Tu musel zasiahnuť Ľudovít Štúr. Po dohode s vojenským veliteľom Zachom sa súd nekonal. Navyše, boli tu naliehavejšie záležitosti.
Od Hlohovca sa na Brezovú valil ďalší útok. Boli to košútovci, ktorým velil priamo podžupan Nitrianskej stolice Rudolf Očkay. Stotina nitrianskych a hlohovských gardistov postupovala na Vrbové. Dobrovoľníci ich však prepadli od chrbta a rozohnali. Prepad bol taký nečakaný, že košútovci pri ústupe zahadzovali všetko, čo im prekážalo. V tejto bitke dobrovoľníci ukoristili nielen zbrane a strelivo, ale aj kone a povozy a niekoľko sudov vína.
Prvé bitky dobrovoľníkov v Slovenskom povstaní 1848-49 boli veľmi úspešné z vojenského aj ideového hľadiska. Ako to neskôr pripomenul Ľudovít Štúr, slovenský ľud si po prvý raz v dejinách so zbraňou v ruke pripomenul svoju národnú spolupatričnosť. A získal aj patričné sebavedomie. Veď v prvých dňoch a týždňoch povstania bojoval prakticky „proti všetkým“. Len sám za seba, za svoje národné práva.
Boje slovenských dobrovoľníkov v okolí Brezovej pod Bradlom dnes pripomína pamätník ihlanovitého tvaru podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča. Je umiestnený na brehu Brezovského potoka, na ohybe cesty smerujúcej do obce Bukovec, ležiacej severozápadne od Brezovej pod Bradlom.
Prvé bitky Slovenského povstania 1848-49 sa odohrali v okolí mesta Brezová pod Bradlom. Zúčastnil sa na nich aj Štúrov mladší brat Janko. Ľudovít ho vyprevádzal do boja slovami: „Drž sa. No ak by sa stalo to najhoršie, že sa z nastávajúceho boja nevrátiš, vedz, že si padol za slávu národa. A celý národ sa to dozvie.“ Našťastie, nestalo sa tak, Janko Štúr zostal nažive.
Prvá bitka sa uskutočnila 22. septembra na ceste z Hradišťa pod Vrátnom do Brezovej, keď strážne oddiely dobrovoľníkov najskôr odrazili štyristočlennú jednotku kyrysníkov majora Vojniča. V ten istý deň dopoludnia dobrovoľníci odrazili aj druhý útok. Tentoraz to bola stotina cisárskych vojakov a skoro tisíc senických a šaštínskych gardistov. Ani tých dobrovoľníci do mesta nepustili a vojsko baróna Schmerzinga zahnali naspäť.
Tretí úspech sa dostavil, keď na mesto, tentoraz zo severu, zaútočila stotina ceccopierovcov. Dobrovoľníci ich pod velením kapitána Štefanoviča napadli a väčšinu z nich zajali, vrátane ich veliteľa Saussaya. Lenže veliteľ Bloudek, ktorý sa bál konfliktov s cisárskym dvorom, ich opäť rozkázal prepustiť. Keď sa to dozvedel kapitán Štefanovič, vydal sa za cisárskym vojskom a po tretí raz ich zajal. Z vojenského hľadiska sa však táto skutočnosť musela posúdiť ako odopretie poslušnosti a nesplnenie rozkazu, a tak Samuelovi Štefanovičovi hrozil trest smrti. Tu musel zasiahnuť Ľudovít Štúr. Po dohode s vojenským veliteľom Zachom sa súd nekonal. Navyše, boli tu naliehavejšie záležitosti.
Od Hlohovca sa na Brezovú valil ďalší útok. Boli to košútovci, ktorým velil priamo podžupan Nitrianskej stolice Rudolf Očkay. Stotina nitrianskych a hlohovských gardistov postupovala na Vrbové. Dobrovoľníci ich však prepadli od chrbta a rozohnali. Prepad bol taký nečakaný, že košútovci pri ústupe zahadzovali všetko, čo im prekážalo. V tejto bitke dobrovoľníci ukoristili nielen zbrane a strelivo, ale aj kone a povozy a niekoľko sudov vína.
Prvé bitky dobrovoľníkov v Slovenskom povstaní 1848-49 boli veľmi úspešné z vojenského aj ideového hľadiska. Ako to neskôr pripomenul Ľudovít Štúr, slovenský ľud si po prvý raz v dejinách so zbraňou v ruke pripomenul svoju národnú spolupatričnosť. A získal aj patričné sebavedomie. Veď v prvých dňoch a týždňoch povstania bojoval prakticky „proti všetkým“. Len sám za seba, za svoje národné práva.
Boje slovenských dobrovoľníkov v okolí Brezovej pod Bradlom dnes pripomína pamätník ihlanovitého tvaru podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča. Je umiestnený na brehu Brezovského potoka, na ohybe cesty smerujúcej do obce Bukovec, ležiacej severozápadne od Brezovej pod Bradlom.
