Bratislava 5. marca (TASR) - „Z besedovania utkvelo mi ešte v pamäti Štúrovo nasledujúce vzletné vyznanie: Bratia! Akúže pamiatku si odnesieme odtiaľto? Moja nárada by smerovala ta, aby každý z nás zvolil si heslo života a priložil si alebo prijal od nás meno slovanské ku krstnému menu svojmu.

Tak si spomína Štúrov verný druh Jozef Miloslav Hurban v životopisnom diele Ľudovít Štúr na pamätnú vychádzku študentov bratislavského lýcea na Devín 24. apríla 1836. Bolo to v roku, keď sa Ľudovít Štúr stal podpredsedom samovzdelávacieho krúžku, čiže vedúcou osobnosťou z radov študentov, pretože predsedom býval vždy niekto z profesorov. Vychádzka na Devín bola teda vstupnou bránou mladých študentov do činorodej práce, ňou sa začínala formovať Štúrova družina.

Keď z hradu odchádzali, všetci už mali o jedno slovanské krstné meno viac. A väčšina z nich ho používala do konca života. Odvtedy poznáme Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu, Augusta Horislava Šultétyho, Gustáva Dobroslava Grossmanna, Benjamína Pravoslava Červenáka a ďalších. Ľudovít Štúr si zvolil meno Velislav.

Viacerí životopisci však Štúrovi vyčítajú, že toto meno oficiálne používal iba necelé dva roky. Je to pravda, ale príčina, že Štúr od používania tohto mena odstúpil, je zrejmá. V eufórii na hrade si to neuvedomil, lebo vtedy ešte nepredpokladal takú veľkú vodcovskú úlohu. Neskôr mu však došlo, že obsah tohto mena (slávny veliteľ, veľmi slávny) začína pôsobiť retardačne. Nechcel tak ostentatívne pripomínať svoje miesto nielen medzi študentmi, ale ani na verejnosti.

Historickosť tohto miesta i udalosti pripomína pamätná tabuľa na severnej stene brala pod hradom s portrétom Ľudovíta Štúra. Jej autorom je sochár Jozef Pospíšil a bola odhalená pri storočnici tejto pamätnej vychádzky mladých študentov, teda v roku 1936.