Quantcast
< sekcia

Túry do literatúry J. Rezníka prinášajú nové pohľady na Ľ. Štúra

Na snímke spisovateľ a básnik Jaroslav Rezník. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Obe vydania Túr do literatúry sú obrazovo bohato vybavené farebnými a pri historických dokumentoch aj čiernobielymi reprodukciami.

Bratislava 17. augusta (TASR) - Literárny zemepis Jaroslava Rezníka Po literárnych stopách na Slovensku, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Mladé letá v roku 1982, zaznamenával život a tvorbu už nežijúcich slovenských spisovateľov. Bola to požiadavka vydavateľa. O necelé dve desaťročia neskôr v literárnych kruhoch skrsla myšlienka, prečo by do obsahu takejto knihy nemohli vstúpiť aj krátke personálne heslá o žijúcich autoroch. A to priamo v ich rodiskách. Argument bol dosť presvedčivý: každý tvorca, predovšetkým spisovateľ, ak mu je požehnané viac rokov života, sa skôr či neskôr do rodiska a rodného kraja vo svojej tvorbe vráti. A príklady boli okamžite naporúdzi: Ballek, Hykisch, Jaroš, Sloboda, Johanides, o básnikoch ani nehovoriac. Tak vznikli Túry do literatúry s podtitulom Po literárnych stopách Slovenska. Prvé i druhé, doplnené a rozšírené vydanie vyšli vo vydavateľstve Slovart v Bratislave v rokoch 2001 a 2012. Z hľadiska našej témy vyvstáva otázka, či tieto vydania priniesli viac informácií o Ľudovítovi Štúrovi a prípadne aj nové pohľady na jeho osobnosť.

Priniesli. V prvom vydaní to bola najmä Ivanka pri Dunaji a Štúrov príbeh z posledných rokov života, ktorý pripomína pamätník v parku pred kaštieľom. „Po Slovenskom povstaní 1848-1849 Ľudovít Štúr žil pod policajným dozorom v Modre. Napriek tomu história zaznamenala niekoľko, v tom čase prísne utajovaných ciest z Modry do kaštieľa v Ivanke pri Dunaji. Stretával sa tu so srbským kniežaťom Michalom Obrenovičom, manželke ktorého patrilo toto panstvo. Historici zaznamenali túto skutočnosť na základe svedectiev niektorých Štúrových súčasníkov, s ktorými sa priatelil v Modre. Nikto si však nepoložil otázku, aký bol motív, cieľ a účel týchto stretnutí. Odpoveď treba hľadať v osobnosti kniežaťa Michala Obrenoviča. Ten žil v Rakúsku ako politický emigrant a často navštevoval Ženevu vo Švajčiarsku. Je známe, že Ženevu v týchto rokoch viackrát navštívil aj ruský revolučný demokrat Alexander Ivanovič Gercen, ktorý žil - tiež ako emigrant, v Londýne. Je isté, že s Michalom Obrenovičom sa tam stretli. A tak je motív Štúrových stretnutí so srbským kniežaťom v Ivanke celkom zreteľný a mal celkom jasný politický cieľ. Ľudovít Štúr chcel prostredníctvom Michala Obrenoviča nadviazať kontakty s ruskými revolučnými demokratmi. Horúčkovitá práca na diele Slovanstvo a svet budúcnosti to len potvrdzuje.“

Aj druhé vydanie Túr do literatúry prináša niektoré nové informácie o osobnosti Ľudovíta Štúra. Tou najnápadnejšou je informácia o vzniku pamätníka v Záhorskej Vsi, ktorý pripomína Štúrov dramatický útek z Uhorska do Čiech ponad rieku Moravu. Pamätník bol odhalený v roku 2007, teda v prvom vydaní ešte nemohol byť zaznamenaný. Podobne je to aj s pamätníkmi Ľudovíta Štúra v Bratislave na Panenskej ulici, Pekníkovej ulici a budove Jazykovedného ústavu, v Bratislave - Rači, Ostrej Lúke, ale aj v Žiline, Leviciach, Rozhanovciach a niektorých ďalších lokalitách.

Obe vydania Túr do literatúry sú obrazovo bohato vybavené farebnými a pri historických dokumentoch aj čiernobielymi reprodukciami. Prvé vydanie obsahuje menný register a na vnútornej predsádke je priložené cédečko, na ktorom sú záznamy hlasov štyridsiatich slovenských spisovateľov. Z ich zostrihov je zreteľné, že hovoria najmä o svojom vzťahu k rodisku. Druhé vydanie obsahuje menný i miestny register a na samostatnej strane prináša zoznam súčasných „Slovenských spisovateľov krajanov, narodených, žijúcich a tvoriacich v materských krajinách.“ Tými materskými krajinami sú Maďarsko, Rumunsko a Srbsko.