Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Cieľom fóra je podporovať aktívnu spoluprácu účastníckych štátov na vojenskej úrovni vo fundamentálnych vojensko-politických otázkach bezpečnosti a stability Európy.
O kreslo šéfa sa uchádza jeden zo zakladateľov Ivan Štefunko. Protikandidáta zatiaľ nemá. Možnosť prihlásiť sa uplynie na budúci týždeň.
S dohodou straníckych špičiek však musia súhlasiť aj jednotlivé pracovné skupiny. Ak sa tak stane, posledné slovo bude mať v prípade SPD mimoriadny zjazd.
Úvodnú reč mal predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani, ktorý bulharskú stranu uistil o podpore europarlamentu pri výkone predsedníctva.
Jednomyseľne o tom vo štvrtok na svojom zasadnutí v Bruseli rozhodlo predsedníctvo Európskeho parlamentu a lídri jeho politických skupín.
Zacharievová pred delegáciou európskych novinárov v Sofii zdôraznila, že EÚ musí predísť mocenskému vákuu v tomto regióne a jasne naznačiť všetkým šiestim krajinám, aká je ich európska perspektíva.
Kazachstan, ktorý je od začiatku roka 2017 nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN prevzal v januári predsedníctvo v tomto orgáne.
V oblasti bezpečnosti majú Bulhari ambíciu dosiahnuť dohodu o reforme tzv. dublinského azylového systému, čo sa nepodarilo štyrom predchádzajúcim predsedníctvam.
Židovská obec poukázala na prepojenie FPÖ s nacionalistickými študentskými spolkami, v ktorých je zakorenená antisemitská ideológia.
Ultrapravicová opozičná strana Jobbik v utorok avizovala, že nie je ochotná uhradiť pokutu za údajne neoprávnenú finančnú podporu vo výške 331 miliónov forintov (1,05 milióna eur).
Riaditeľ Vincent Polakovič potvrdil, že Danubiana v roku 2017 opäť pokračovala v rastúcej krivke návštevnosti.
Polícia informovala, že na 49-ročného Christova vystrelili, keď o 10.00 h nastupoval do svojho auta. Svedkovia uviedli, že výstrely padli z neďalekého auta.
Bulharský veľvyslanec pri EÚ Cančev vyjadril vôľu Bulharska vstúpiť do Schengenského priestoru, na čo spolu s Rumunskom čaká od roku 2011.
Všetky strany zainteresované na konflikte na východe Ukrajiny sa dohodli na prímerí počas vianočných a novoročných sviatkov, ktoré vstúpilo do platnosti v sobotu 23. decembra o 00.00 hod.
Kancelár Kurz vedie koalíciu s tradične euroskeptickou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ) a začal s ňou vládnuť krátko pred Vianocami.
Dohodu v tejto záležitosti by chcel dosiahnuť do polovice marca, teda ešte pred prezidentskými voľbami v Rusku.
Robert Kaliňák vo štvrtok uviedol, že vzťah s prezidentom bol ťažký od začiatku, vidí za tým fakt, že jeho kancelárii odmietol pár vecí.
Za prezidentovou kritikou voči nemu vidí Kaliňák Kiskove chyby a neschopnosť prevziať zodpovednosť.
Nik z vládneho kabinetu sa doposiaľ k jeho reakcii nevyjadril. Parlament však môže prezidentovo veto zrušiť ďalším hlasovaním.
V úvodných dňoch a týždňoch musel nový štát riešiť základné problémy, pričom tým najdôležitejším bolo, aby nás vôbec uznali ostatné krajiny sveta.