FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Prvou slovenskou celonárodnou inštitúciou bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši.
Ján Blahoslav Kalinčiak sa narodil 10. augusta 1822 v Hornom Záturčí. V rokoch 1839 až 1843 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa stal členom Slovanského ústavu a žiakom Ľudovíta Štúra.
Hlavným iniciátorom vzniku SAVU bol podľa Adama Hudeka jazykovedec Ľudovít Novák, ktorý využil osobné kontakty v ľudáckych štruktúrach.
Ide o historickú prechádzkovú trasu cez mesto, ktorá návštevníkom pripomína momenty nielen z histórie Liptovského Mikuláša, ale aj Slovenska.
Podľa riaditeľa Trenčianskeho múzea v Trenčíne Petra Martiniska nové expozície doplnia stály inventár múzea a budú rozmiestnené v celom priestore kaštieľa vrátane suterénu.
Po revolúcii sa zamestnal v štátnej správe a pôsobil na rôznych miestach v monarchii. V roku 1851 sa oženil s Máriou Polexínou Modrányiovou, s ktorou mal štyri deti.
Národné cítenie podnietil v mladom Hurbanovi Ľudovít Štúr, v prítomnosti ktorého prijal v roku 1836 na Devíne meno Miloslav.
Samo Chalupka sa od mladosti angažoval v slovenskom národnom hnutí. Bol členom tajného študentského spolku Vzájomnosť a štúrovského spolku Tatrín.
Pamiatku zreštauroval odborník na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Michal Miloslav Hodža sa výrazne zaslúžil o zmenu pravopisu do dnešnej podoby, keď sa v roku 1852 uzákonila hodžovsko-hattalovská reforma.
Oficiálne otvorenie majú naplánované v septembri pri príležitosti osláv Hodžovho narodenia. Expozícia je aj počas prác prístupná verejnosti bez obmedzenia.
Národná kultúrna pamiatka Draškovičov kaštieľ, pobočka Trenčianskeho múzea v Trenčíne slúži v súčasnosti ako múzeum.
V revolučných rokoch 1848-1849 patril k organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie.
Myšlienka založiť národnú kultúrnu inštitúciu, ktorá by rozvíjala slovenskú kultúru, jazyk a osvetu, sa zrodila počas boja Slovákov za jazykové a politické práva na začiatku 19. storočia.
Oslavy storočnice sa začali 3. augusta 2019 slávnostným zasadnutím Výboru MS.
Na 42. ročníku MŠM štartoval rekordný počet 790 pretekárov zo Slovenska, Poľska, Českej republiky, Ukrajiny, Maďarska, Švajčiarska, Estónska, Kanady, USA a Kene.
Združenia Ars ante portas a Spolok Martina Rázusa pripravili celodenné podujatia Deň Martina Rázusa v Bratislave.
V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 155 rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej.
Kodifikovaním spisovnej slovenčiny štúrovci nadviazali na katolíckych bernolákovcov, ktorí uzákonili na základe kultúrnej západoslovenčiny prvýkrát spisovný jazyk.
Podujatie je vyvrcholením projektu Ornamentálna mapa Slovenska, ktorý je zameraný na spoznávanie tradičných národných kultúr v kontexte ochrany svetového kultúrneho dedičstva.