Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Nauséda zvíťazil v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb v Litve s výrazným náskokom pred litovskou premiérkou Ingridou Šimonyté.
Poľský prezident Andrzej Duda podľa Medvedeva žiadal o rozmiestnenie amerických taktických jadrových zbraní v Poľsku.
Rozhovor s predsedom KSS Jozefom Hrdličkom je súčasťou série rozhovorov s politickými subjektmi, ktoré kandidujú vo voľbách do Európskeho parlamentu.
K volebným urnám prišla v nedeľu približne polovica z približne 2,4 milióna oprávnených voličov, čo je výrazne menej než pri prvom kole hlasovania 12. mája.
Volebná komisia krátko pred tým zverejnila výsledky sčítania asi 30 percent odovzdaných hlasov, z ktorých vyplýva, že doterajší prezident Litvy Gitanas Nauséda dostal hlasy od 81,7 percenta voličov.
Nauséda vyhral aj prvé kolo prezidentských volieb, ktoré sa konalo 12. mája - získal 44 percent hlasov, kým jeho súperku premiérku Ingridu Šimonyté volilo 20 percent voličov.
Favoritom na zisk ďalšieho päťročného mandátu je ekonóm Nauséda (60), ktorý očakáva, že získa 75 percent hlasov.
Ruskí migranti sa tak najnovšie sťahujú do Srbska, Čiernej Hory a dokonca aj do krajín Latinskej Ameriky, ako sú Argentína a Brazília.
V súčasnosti neexistujú žiadne záznamy, že by Čína dodávala Rusku zbrane alebo muníciu.
Ministerka vnútra oznámila tento plán po rokovaniach so svojimi kolegami z pobaltských krajín Estónska a Lotyšska, ako aj Fínska, Nórska a Poľska.
Okrem Česka zavíta aj do Moldavska. Tam sa stretne s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou a ďalšími predstaviteľmi krajiny.
Rusko zvýšilo intenzitu svojich provokácií na hraniciach EÚ a zasiahlo pritom najmä tieto tri krajiny, uviedlo poľské ministerstvo prostredníctvom sociálnej platformy X.
Objednávka je na niekoľko desiatok tisíc delostreleckých granátov a niekoľko stoviek modulárnych náplní, informoval Rheinmetall.
Reuters poznamenal, že ide o prvé zatknutie za špionáž pre Rusko v Rumunsku, kde sa koordinujú dodávky vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine od západných krajín.
Úrad poukázal na to, že v oblasti týkajúcej sa rozvoja ozbrojených síl prichádza k zmenám dlhodobých, strednodobých aj krátkodobých plánov bez širšej diskusie.
Orbán pripomenul, že ide o vojnu dvoch slovanských národov a už dva roky nedostal od západných lídrov odpoveď, prečo tento konflikt neizolujú.
Na základe istých dohôd možno vykonať jednu či dve zmeny, zámery Kremľa však naďalej zostávajú nejasné, uvádza Šimonyté.
Blinken napriek tomu vyjadril vieru v to, že gruzínska vláda prehodnotí spornú legislatívu a bude konať v súlade so svojimi deklarovanými demokratickými a euroatlantickými ašpiráciámi.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová vetovala zákon o tzv. vonkajšom vplyve, ktorý schválili poslanci v treťom čítaní 14. mája.
Európania podľa neho budú musieť prispieť viac na rozdelenie "záťaže" medzi transatlantickými partnermi v rámci NATO.