Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Čelní predstavitelia armád ČR, SR, Poľska a Maďarska diskutovali o vývoji konfliktu na Ukrajine, vojenskej pomoci Kyjevu a výcviku ukrajinských vojakov.
Keďže ani jeden z kandidátov pravdepodobne nezíska viac ako 50 percent hlasov a v hre je aj päť ďalších uchádzačov, voľby sa dostanú do druhého kola, ktoré je naplánované na 8. mája.
Teraz.sk ponúka prehľad najdôležitejších udalostí podľa TASR.
Poľský premiér pre média uviedol, že so Sunakom hovoril najmä o bezpečnosti Poľska, Británie a Európy v spojitosti s pokračujúcou ruskou inváziou na Ukrajine.
Šéf NATO zároveň privítal vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ktorú cez víkend po niekoľkých mesiacoch schválila Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu.
Fínsko vstúpilo do NATO vlani v apríli a s Ruskom zdieľa približne 1340 kilometrov dlhú hranicu.
Najnovší britský balík pomoci je 500 miliónov libier (579 miliónov eur) a Londýn len v súčasnom finančnom roku odovzdá Ukrajine vojenskú pomoc za tri miliardy libier (3,48 miliardy eur).
Ukrajina získa pomoc v hodnote 500 miliónov libier (579 miliónov eur) a celková suma, ktorú Británia od začiatku ruskej invázie Kyjevu poskytla, sa tým zvýši na tri miliardy libier.
Zverejnenie záberu na sociálnych sieťach nasledovalo po rozruchu z minulého mesiaca.
Zasadnutiu bude predsedať generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.
Predseda KSK Rastislav Trnka predložil návrh zastupiteľstvu pri príležitosti Schusterovho životného jubilea 90 rokov za jeho celoživotnú snahu o rozvoj kraja.
Sunak dodal, že tento balík pomôže zabezpečiť Kyjevu všetko potrebné na boj s Ruskom.
Invázia na Ukrajinu v roku 2022, vyvolala podľa ruských, ako aj amerických diplomatov najhoršie narušenie vzťahov medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.
Zelenskyj v pondelok telefonoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom po tom, ako americká Snemovňa reprezentantov počas víkendu schválila dlho odkladaný balík vojenskej pomoci pre Kyjev.
K tragédii došlo počas jedného z taktických cvičení s použitím ostrej munície, spresnila španielska armáda.
Muža uznali za vinného za šírenie dezinformácií o ruskej armáde. Prokurátor preňho žiadal 5,5 roka väzenia.
Zdroje britského denníka tvrdia, že lídri členských krajín EÚ počas summitu v Bruseli naliehali na španielskeho a gréckeho premiéra, aby svoju protivzdušnú obranu dali Kyjevu.
Kremeľ takto reagoval na slová poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý v rozhovore pre poľský denník Fakt pripustil možnosť rozmiestnenia jadrových zbraní aliancie NATO na poľskom území.
Pripomína, že Slovensko prechádzalo ťažkými ekonomicko-sociálnymi reformami, ktoré boli spravidla nepopulárne.
Referendum mohlo otvoriť cestu pre zvolenie srbských starostov po tom, ako vymenovanie etnických Albáncov do týchto funkcií vyvolalo v oblasti násilie.