FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Vyhľadávanie
Prešovskí mestskí poslanci rozdelili 130.900 eur pre 14 subjektov
Najvyššia suma ide na kapitálové výdavky, uviedol vedúci kancelárie Mestského úradu v Prešove Ján Vysocký, ktorý materiál predkladal na rokovanie.
J. Hric: Liptovský Mikuláš je otcom parnej turbíny i mechanického pera
V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky to povedal riaditeľ Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši Jaroslav Hric.
V L. Mikuláši si pripomenuli 170. výročie Žiadostí slovenského národa
Predseda Matice slovenskej Marián Gešper v príhovore pripomenul dôležitosť slovenských osobností rokov meruôsmych.
Vydavateľstvo Tranoscius si pripomína 120. výročie založenia
Názov spolku vychádza z mena významného teológa Juraja Tranovského, ktorý na sklonku života pôsobil v Liptovskom Mikuláši.
Pred 130 rokmi zomrel jeden z otcov modernej slovenčiny J. M. Hurban
Z pohľadu historického vývinu a potrieb slovenskej spoločnosti Jozef Miloslav Hurban ako prvý zo skupiny štúrovcov v roku 1837 ideovo sformuloval myšlienku svojbytnosti Slovákov.
Uznanie nemeckých intelektuálov priniesol Hurbanovi román Gottšalk
Rukopis ponúkol Jozefovi Viktorinovi do pripravovaného almanachu Lipa. Ten román síce vychválil do neba, ale ako katolícky kňaz nemal odvahu ho uverejniť.
Rok 1856 priniesol J. M. Hurbanovi obrovskú stratu, keď umrel Ľ. Štúr
Dňa 22. decembra sa na poľovačke v chotári Modry postrelil Ľudovít Štúr a o 12. januára 1856 na následky zranenia zomrel v Tremlovie meštianskom dome uprostred modranského námestia.
Peter Michal Bohúň bol umelcom národného obrodenia
Námetmi diel významného maliara 19. storočia bola slovenská dedina a ľud žijúci v nej.
František Jozef I. súhlasil pred 155 rokmi so vznikom Matice
Súhlasom Františka Jozefa I. so stanovami Matice slovenskej boli 21. augusta 1862 odstránené posledné prekážky vzniku najvýznamnejšej kultúrno-spoločenskej inštitúcie v dejinách slovenského národa.
V Čachticiach pred 170 rokmi padlo rozhodnutie o spisovnej slovenčine
K rozhodnutiu o spoločnom spisovnom jazyku Slovákov došlo s konečnou platnosťou práve 10. augusta 1847 na fare v Čachticiach.
Slovensko si pamätným dňom pripomína založenie Matice slovenskej
V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 153 rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Týmto aktom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia.
Najväčším odporcom predchodkyne SAV bol člen HSĽS Vojtech Tuka
Vyvrcholenie snáh o inštitucionalizáciu a profesionalizáciu vedy na Slovensku sa realizovalo 2. júla 1942, kedy zákonom bola v Bratislave zriadená Slovenská akadémia vied a umení.
V boji o ruku Aničky Jurkovičovej zvíťazil Hurban nad sokom Franciscim
Jozef Miloslav Hurban sa zaľúbil sa do dievčaťa, čo tak šarmantne hralo divadlo, ako keby sa narodilo na javisku. A. Jurkovičová sa stala prvou slovenskou herečkou.
O spisovnej slovenčine sa definitívne rozhodlo v roku 1844
Myšlienka na vznik spisovnej slovenčiny znamenala aj začiatok ekumenizmu v slovenskom národe, ktorý ju priniesol do Európy ako prvý.
Výnimočný štúrovský básnik Janko Kráľ sa narodil pred 195 rokmi
Bol jedným z najvýznamnejších a najradikálnejších predstaviteľov slovenskej romantickej generácie, aktívny účastník revolučných udalostí rokov 1848-1849, publicista, burič a revolucionár.
Slovenský Leonardo da Vinci namaľoval prvý farebný portrét Ľ. Štúra
Popri kreslení sa Klemens aktívne zaoberal geológiou a jeho znalosti sa prejavili aj pri zemetrasení v Žiline dňa 15. januára 1858.
Romantický básnik Samo Chalupka sa narodil pred 205 rokmi
Jeho rozsahom neveľké básnické dielo tvorí dvadsaťpäť básní v slovenčine a desať českých prvotín.
Martin Hattala zjednotil bernolákovčinu a štúrovčinu
Jazykovedec Martin Hattala bol autorom modernej slovenskej gramatiky a spolutvorcom spisovnej slovenčiny. V piatok 4. novembra uplynie 195 rokov od jeho narodenia.
Organizátor národného hnutia M.M. Hodža sa narodil pred 205 rokmi
Na kodifikácii spisovnej slovenčiny sa podieľal spolu s Ľudovítom Štúrom a Jozefom Miloslavom Hurbanom.
Tradícia národných výstupov na Kriváň sa začala pred 175 rokmi
S myšlienkou organizovať národné výstupy na Kriváň prišiel slovenský spisovateľ a vydavateľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Ten spolu so svojimi šiestimi priateľmi vystúpil na vrchol Kriváňa už 24. septembra 1834.