FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 153 rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej.
Nadčasovým faktom, sprevádzajúcim publikáciu, je skutočnosť, že autorom výtvarných návrhov obálky, väzby i frontispice je Albín Brunovský.
Za nádherne rétorický a poetický môžeme považovať aj Štúrov prejav k slovenským dobrovoľníkom z 18. septembra 1848.
Dokumenty k obdobiu nášho národného obrodenia a k štúrovským aktivitám nájdeme v 3. časti prvého zväzku.
A to v monografii Józsefa Demmela s názvom Ľudovít Štúr.
Vedenie múzea sa o nenávratný finančný prostriedok uchádza v rámci projektu Obnovme si svoj dom.
Kníhtlač v roku 1663 začala v Skalici prevádzkovať rehoľa jezuitov.
Pri rozprávaní príbehu využil režisér hrané filmové scény, javiskové výstupy, spev, tanečné choreografie, archívne dokumenty či maľby.
V snahách Ľudovíta Štúra možno podľa neho nájsť veľkú nadčasovosť.
Iným málo známym faktom je skutočnosť, že srbskí študenti v Bratislave „z jeho iniciatívy si založili spolok Srbská čitáreň.“
Autor zaujímavým spôsobom dokladuje Štúrovo sociálne cítenie a jeho vzťah k pospolitému ľudu.
Slovensko si 4. augusta pripomína Deň Matice slovenskej (MS). Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z októbra 1993 je Deň Matice slovenskej pamätným dňom Slovenska.
Veľkosť Tatier sa tiež podľa historičky spájala s prvými teóriami o príchode Slovanov.
Čiernobiele obrazové dokumenty boli zalomené priamo v texte, takže kniha do istej miery pripomínala obrazovú publikáciu.
Ľudovít Štúr v tomto diele geniálne myslel na celý slovenský národ, uvedomujúc si aj rôzne nuansy slovenských dialektov.
Je možné, že Ľudovít Štúr chvíľami aj ľutoval, že svoj esejisticky koncipovaný základný návrh podoby spisovnej slovenčiny predložil nepripravenému publiku.
Zmena Schwarzer Adlera na Čierneho orla nenastala hneď, no vytrvalo sa usadila v hlavách slovensky cítiacich občanov mesta.
Je pravda, že ohľadne pravopisu sa Štúr troška pochytil s Hodžom pre ypsilon.
Práca pltníkov, ktorá zanikla na Slovensku asi pred polstoročím, bola ťažká a nebezpečná. Nebývalo zvykom, aby pltníci brali na plť nepovolaných pasažierov. V horúcom lete roku 1847 urobili výnimku.
Spolu s Ľudovítom Štúrom a Jozefom Miloslavom Hurbanom sa podieľal na kodifikácii slovenského jazyka. Jeho názory na pravopis sa však líšili od Štúrových radikálnych reforiem.