Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Azda najväčšmi cudzorodo pôsobí nespisovná právnická barlička v prostredí novinárskeho štýlu.
Autor TASR
Bratislava 4. decembra (TASR) - Niektoré nespisovné prvky prenikajú do bežnej reči z odborného štýlu, kde sú síce tiež nespisovné, ale hlboko zakorenené ako súčasť akéhosi žargónu. Medzi právnikmi je to spojenie „mať za to“.
Je to čechizmus a samo právnické prostredie sa ho očividne snaží zbaviť, keď už v roku 1952 Právnický terminologický slovník odporúčal nahrádzať ho podľa situácie výrazmi platí, predpokladá sa, je toho názoru, toho presvedčenia.
Vo vete: Súd má za to, že predložený plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, by teda bolo vhodnejšie použiť spojenie: súd je presvedčený. Veta: Mám za to, že poslanec môže byť za neúčasť na zasadnutí potrestaný len spôsobom, ktorý určuje zákon, teda zánikom mandátu, ak sa počas jedného roka nezúčastní ani raz na rokovaní zastupiteľstva, by sa zasa mohla začínať: Platí, že...
V právnickom jazyku sa výraz „mať za to“ často používa aj v neosobnom zvratnom tvare „má sa za to“: Ak sa má za to, že ak sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Aj tu treba zvoliť náhradu, napr.: Platí, že... Prípadne začať bez tejto barličky a rovno konštatovať: Ak sa odsúdený osvedčil...
Odborné a pseudoodborné zvraty často zbytočne zaťažujú aj bežný prejav. Napr. v situáciách, keď sa hovoriaci usiluje umelo zvyšovať vážnosť svojho prehovoru: Primátor mal za to, že články, ktoré ho prirovnávali k Fidelovi Castrovi, ho poškodili nielen ako primátora, ale aj ako súkromnú osobu. Ako uviedol v trestnom oznámení, má za to, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Obe vety by zneli prirodzenejšie, keby sa primátor domnieval, že ho články poškodzujú, a bol presvedčený, že sa naplnila skutková podstata trestného činu.
V teologickej publicistike zasa čítame napr. vetu: Mám za to, že k mnohým škodám na poli novej evanjelizácie dochádza práve preto, lebo sa dostatočne neberie do úvahy význam učenia Cirkvi. Aj tu sa natíska alternatíva: Myslím si, som presvedčený...
Úsilie o podobné vyjadrovanie neobchádza ani ekonómiu: Všeobecne sa má za to, že za úspechom Hongkongu stoja radikálne ekonomické reformy vtedajšieho finančného tajomníka kolónie Sira Johna Cowperthwaita, Škóta, vzdelaného na Cambridgei. Lepšie by znelo: všeobecne sa usudzuje, prevláda názor, presadila sa mienka...
Azda najväčšmi cudzorodo pôsobí nespisovná právnická barlička v prostredí novinárskeho štýlu. V septembrovom editoriáli jedného slovenského časopisu stálo: Keďže však Amerika disponuje skvelou ústavou, tradíciou aj elitami, malo sa za to, že brzdy a protiváhy udržia Trumpa v únosných medziach. Možno je to najstručnejší (ergo najekonomickejší) z dostupných výrazov, ale za nespisovnosť nestojí.
Výraz mať za to vo význame domnievať sa, myslieť si a pod. je teda nespisovný. Väzba mať za s akuzatívom je však za určitých okolností správna: vo význame považovať, pokladať niekoho za nejakého môžeme povedať: mám ho za dobrého, za šikovného, za schopného... Prípadne mal niečo za vybavené. Spisovné sú aj spojenia mať za cieľ, mať za úlohu a pod.
Je to čechizmus a samo právnické prostredie sa ho očividne snaží zbaviť, keď už v roku 1952 Právnický terminologický slovník odporúčal nahrádzať ho podľa situácie výrazmi platí, predpokladá sa, je toho názoru, toho presvedčenia.
Vo vete: Súd má za to, že predložený plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, by teda bolo vhodnejšie použiť spojenie: súd je presvedčený. Veta: Mám za to, že poslanec môže byť za neúčasť na zasadnutí potrestaný len spôsobom, ktorý určuje zákon, teda zánikom mandátu, ak sa počas jedného roka nezúčastní ani raz na rokovaní zastupiteľstva, by sa zasa mohla začínať: Platí, že...
V právnickom jazyku sa výraz „mať za to“ často používa aj v neosobnom zvratnom tvare „má sa za to“: Ak sa má za to, že ak sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Aj tu treba zvoliť náhradu, napr.: Platí, že... Prípadne začať bez tejto barličky a rovno konštatovať: Ak sa odsúdený osvedčil...
Odborné a pseudoodborné zvraty často zbytočne zaťažujú aj bežný prejav. Napr. v situáciách, keď sa hovoriaci usiluje umelo zvyšovať vážnosť svojho prehovoru: Primátor mal za to, že články, ktoré ho prirovnávali k Fidelovi Castrovi, ho poškodili nielen ako primátora, ale aj ako súkromnú osobu. Ako uviedol v trestnom oznámení, má za to, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Obe vety by zneli prirodzenejšie, keby sa primátor domnieval, že ho články poškodzujú, a bol presvedčený, že sa naplnila skutková podstata trestného činu.
V teologickej publicistike zasa čítame napr. vetu: Mám za to, že k mnohým škodám na poli novej evanjelizácie dochádza práve preto, lebo sa dostatočne neberie do úvahy význam učenia Cirkvi. Aj tu sa natíska alternatíva: Myslím si, som presvedčený...
Úsilie o podobné vyjadrovanie neobchádza ani ekonómiu: Všeobecne sa má za to, že za úspechom Hongkongu stoja radikálne ekonomické reformy vtedajšieho finančného tajomníka kolónie Sira Johna Cowperthwaita, Škóta, vzdelaného na Cambridgei. Lepšie by znelo: všeobecne sa usudzuje, prevláda názor, presadila sa mienka...
Azda najväčšmi cudzorodo pôsobí nespisovná právnická barlička v prostredí novinárskeho štýlu. V septembrovom editoriáli jedného slovenského časopisu stálo: Keďže však Amerika disponuje skvelou ústavou, tradíciou aj elitami, malo sa za to, že brzdy a protiváhy udržia Trumpa v únosných medziach. Možno je to najstručnejší (ergo najekonomickejší) z dostupných výrazov, ale za nespisovnosť nestojí.
Výraz mať za to vo význame domnievať sa, myslieť si a pod. je teda nespisovný. Väzba mať za s akuzatívom je však za určitých okolností správna: vo význame považovať, pokladať niekoho za nejakého môžeme povedať: mám ho za dobrého, za šikovného, za schopného... Prípadne mal niečo za vybavené. Spisovné sú aj spojenia mať za cieľ, mať za úlohu a pod.
