Bratislava 15. januára (TASR) - Prosíme za niečo, a dostane sa nám pravý opak. Toto lakonické konštatovanie o zdanlivo nevyslyšaných modlitbách pôsobí pravdivo – až na väzbu slovesa prosiť. S predložkou "za" sa totiž spája, iba ak sa prihovárame za niekoho. Ak o niečo žiadame, treba použiť predložku "o": prosiť o niečo.

Zároveň nie je náhodou, že sa príklad na nesprávne použitie predložkovej väzby „prosiť za“ spája s modlitbou. Práve skrížením väzieb „modliť sa za niečo“ a „prosiť o niečo“ totiž spomenutý problém vzniká najčastejšie. A následne sa s ním stretávame najmä v náboženskej komunikácii.

Nájdeme v nej množstvo výrokov typu: Reťazou pôstu a modlitieb chcú organizátori púte prosiť za silu pre kňazov v ich krízach. Prosme za obrátenie tých, ktorí uverili sektám. Prezreli si aj fotografie Gerharda Weaga z Jeruzalema a Betlehema a spoločne prosili za odpustenie krívd páchaných na náboženských spoločenstvách.

Vo všetkých týchto prípadoch sa sloveso prosiť používa vo význame žiadať a správne sa má spájať s predložkou o: organizátori púte chcú prosiť o silu pre kňazov; prosme o obrátenie tých, ktorí uverili sektám; spoločne prosili o odpustenie krívd.

Spojenie „prosiť za“ je správne vo význame prihovárať sa, orodovať: Nežidia, dokonca príslušníci Hlinkovej gardy, išli prosiť za jeho prepustenie. Cieľom tejto púte je prosiť za rodičov a starých rodičov. V rámci celoeurópskych svetových dní veriaci celej Európy putujú na mariánske miesta, aby prosili za naše rodiny.

Ak sa sloveso prosiť používa vo význame žiadať, spája sa s predložkou o: Pozostalí prosili o zásah aj premiéra, ministra vnútra aj prezidentskú kanceláriu. Máme asi rôzny názor na to, ako má vyzerať konštruktívna debata splnomocnenkyne s ľuďmi, ktorí ju prosia o pomoc alebo radu. Vidíme, že aj keď Gréci ponížene kľakli na kolená a prosia o prisľúbenú pomoc EÚ, stále existuje zopár nejasností a Nemci si začali dávať ďalšie podmienky.

Výber predložky „za“ alebo „o“ teda ovplyvňuje význam slovesa prosiť. Zrejmé je to napr. v texte: Bezdetní manželia sa roku 1838 vydali na púť do Pagani pri Neapole, kde pri relikviách sv. Alfonza Marie di Liguori prosili za dieťa. Ich modlitba bola vypočutá a 23. marca 1839 sa im narodil syn. Nebyť druhej vety, mohli by sme rozmýšľať, či manželia prosili za (choré, zblúdené, nešťastné) dieťa, alebo o dieťa. Druhá veta význam objasňuje a zároveň autora usvedčuje z nesprávnej voľby väzby.

Táto chyba je typická pre náboženské texty, kde sa sloveso prosiť často používa ako synonymum slovesa modliť sa. Prešmyknutie sa z väzby „prosiť za niekoho" do väzby „prosiť za niečo" dobre vidieť pri viacnásobnom predmete: Svätý Otec prosil za nezamestnaných, za rodiny, za mladých, za náboženské spoločnosti, za kňazov, za svetlo Ducha pre biskupov. Kým prosil za niekoho, je väzba správna, ale na záver už mal prosiť o svetlo Ducha.