Podstatné meno kandidát je viazané s predložkou na – kandidát na prezidenta, kandidát na predsedu, kandidát na poslanca.
Pri zeugme sa uviedli obe slovesá, ale zanedbala sa väzba jedného z nich. Pri kontaminácii sa objavuje len jedno sloveso, ktoré preberá nesprávnu väzbu od iného, obsahovo príbuzného.
Jednoduchá definícia zeugmy znie, že je to chybná výpustka (elipsa).
V týchto problematických situáciách príčastia zväčša signalizujú tzv. polovetný prívlastok, čiže slovné spojenie rozvíjajúce nejaké podstatné meno.
Sloveso napomôcť (v nedokonavom tvare napomáhať) je synonymom slovesa podporiť a rovnako ako ono sa viaže zásadne s predmetom v akuzatíve.
V slovenskom jazyku sa často stretávame so slovným spojením pre a proti, čo je dôsledkom vplyvu českého jazyka.
Sloveso záležať je vždy spájané s predložkou NA niečom, nie s predložkou OD.
Sloveso myslieť nadobúda rôzne významové odtienky, ale ak niekto nemá problém s myslením, nemá problém ani s myslením.
Predložka vďaka sa spája s vďačnosťou za dobrý vývoj situácie. Jej synonymom je aj predložka zásluhou.
Minulý týždeň boli kvôli chrípke zatvorené štyri základné a stredné školy v okrese. Predložka kvôli tu naznačuje, že školy sa zatvorili, aby sa vyšlo v ústrety chrípke, na podporu chrípky.
Ak sa sloveso prosiť používa vo význame žiadať, spája sa s predložkou o.
Situácia, v ktorej by spojenie a síce pri vyratúvaní alebo konkretizovaní bolo správne, neexistuje. Stačí si teda jednoducho zapamätať, že za čiarkou sa a síce v slovenčine nepoužíva.
Spojka „síce“ sa vyskytuje v dvojčlenných odporovacích spojkách s odtienkom prípustky síce – ale, síce – no, síce – lenže.
Pravidlá slovenského pravopisu definujú, že spojovník píšeme na vyjadrenie zlučovacieho vzťahu. Vymenúvajú množstvo jeho využití.
Neborák – chudák pochádza od nebožiaka a stopy vedú až k nebožtíkovi a nebohému človeku.
Jednoducho povedané – pomlčka oddeľuje, spojovník spája.
Niektoré píšeme s malým písmenom, iné s veľkým, niektoré pred menom, iné za menom, niektoré bez čiarky, niektoré s čiarkou.
Rozdiel je vo význame. Keď „označujeme za“, vyslovujeme o niečom súd; keď „označujeme ako“, zaraďujeme do kategórie, pomenúvame.
Slovenský národný korpus ukazuje, že Ježiško má skoro v 100 % výskytov veľké začiatočné písmeno. Keď sa už napíše s malým, autori pre istotu použijú aj úvodzovky.
Usudzovať na niečo môžeme v slovenčine legitímne, táto väzba s akuzatívom je nedokonavému slovesu usudzovať vlastná.