Bratislava 9. septembra (OTS) - Dňa 10. septembra 1919 štáty Dohody podpísali s Rakúskom mierovú zmluvu v Saint-Germain-en-Laye. Súčasťou zmluvy bola aj tzv. Malá minoritná zmluva, ktorá potvrdila, že Podkarpatská Rus sa právoplatne začleňuje do ČSR. Šlo o územie s veľkosťou 12 617 km2 so 487 mestami a obcami a 585 500 obyvateľmi, z nich bolo 372 500 Rusínov, 103 000 Maďarov, 80 000 Židov, 14 000 Rumunov, 12 000 Nemcov, 2 500 Slovákov a okolo 1 500 občanov iných národností. Podľa článku 10 tejto zmluvy sa ČSR zaväzovala okrem iných aj k nasledujúcim bodom. 1. Rusínske územie južne od Karpát zorganizuje v hraniciach určených hlavnými mocnosťami ako autonómnu jednotku v čs. štáte a dá mu najvyššiu mieru samosprávy. 2. Územie Rusínov južne od Karpát bude mať svoj osobitný snem. Ten bude vykonávať zákonodarnú moc vo všetkých jazykových, školských a náboženských otázkach, vo veciach miestnej správy a v ostatných otázkach, ktorými ho poveria zákony ČSR. Guvernér územia Rusínov, ktorého vymenuje prezident ČSR, sa bude zodpovedať rusínskemu snemu. Ďalší článok – článok 12 – požadoval, aby sa úradníci na území juhokarpatských Rusínov vyberali podľa možnosti spomedzi miestnych obyvateľov. Článok 13 požadoval, aby Podkarpatská Rus mala spravodlivé zastúpenie v zákonodarnom zbore ČSR. Podľa historika Ivana Popa, ktorý sa prioritne zaoberá týmto obdobím, mierová zmluva, žiaľ, neurčila lehotu, v ktorej sa mala autonómia Podkarpatskej Rusi naplniť, ani sankcie za jej nedodržanie.

Ako je známe, prvá republika mala so splnením všetkých spomínaných bodov Malej minoritnej zmluvy problémy a napokon ich nedodržala. Rusínsky snem sa nikdy nezvolal a post guvernéra na Podkarpatskej Rusi (prvým sa stal americký Rusín Grigorij Žatkovič) bol bez reálneho vplyvu. Podľa historika I. Popa bola skutočná moc aj tak v rukách českého úradníka – viceguvernéra. Československá éra Podkarpatskej Rusi sa skončila v roku 1944 zmluvou medzi ČSR a ZSSR o odstúpení Podkarpatskej Rusi, budúcej Zakarpatskej Ukrajiny, Sovietskemu zväzu. Násilnú anexiu územia, ktorá sa v réžii Moskvy rozbehla ešte v roku 1944, pričom zrealizoval ju prezident Edvard Beneš, posvätil v roku 1945 ešte aj ústavný dekrét, ktorý Rusínov Podkarpatskej Rusi definitívne zbavil čs. občianstva.

Zajtra, v utorok 10. 9. 2019, si o 17. h na námestí T. G. Masaryka v Bratislave pred sochou prvého čs. prezidenta pripomenieme 100 rokov od spomínaných udalostí vrátane slávnostného položenia vencov k pamätníku.