Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Ministerstvo vnútra môže proti rozsudku podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. júla (TASR) - Správny súd v Bratislave vo štvrtok zrušil rozhodnutie ministerstva vnútra o odvolaní bývalého prvého viceprezidenta Policajného zboru (PZ) Branka Kišša a vrátil vec rezortu na ďalšie konanie. Súd rovnako konštatoval nezákonnosť jeho preloženia z Bratislavy do Banskej Bystrice, ktoré nebolo nijako odôvodnené. Na sociálnej sieti o tom informoval Kiššov advokát Peter Kubina.
Ministerstvo vnútra môže proti rozsudku podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR. Doručením rozsudku však nadobúda platnosť a prípadné prijatie do konania o sťažnosti môže mať odkladnú účinnosť.
Rezort vnútra v reakcii pre TASR uviedol, že rozhodnutie súdu rešpektuje. O ďalšom procesnom postupe rozhodne po doručení a oboznámení sa s rozsudkom. „Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku a jeho odôvodnenia sa s ním dôsledne oboznámime a následne rozhodneme o ďalšom procesnom postupe. V tejto chvíli preto nebudeme rozhodnutie bližšie komentovať,“ skonštatoval hovorca rezortu Matej Neumann.
Na ďalší prehratý súdny spor ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) reagovalo aj opozičné KDH. Upozornilo, že „nekompetentné kroky“ vedenia rezortu vnášajú do polície chaos a stoja štát nemalé finančné prostriedky. Podpredseda KDH Viliam Karas zdôraznil, že hoci má minister právo na personálne zmeny, musí pri nich rešpektovať platnú legislatívu. Ak nedokáže konať zákonne, mal by zvážiť svoj odchod. „Pokiaľ nedokáže v súlade so zákonom zvládnuť ani základné personálne rozhodnutia, mal by vymeniť svojich právnych poradcov - ak nie rovno seba,“ odkázal Karas.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu štátnej služby viacerých policajtov vrátane tzv. čurillovcov. Odôvodnil to podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť naň. V závere októbra 2023 rozhodol Šutaj Eštok o zrušení funkcie viceprezidentov Policajného zboru a preložení oboch viceprezidentov na iné posty.
Ministerstvo vnútra môže proti rozsudku podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR. Doručením rozsudku však nadobúda platnosť a prípadné prijatie do konania o sťažnosti môže mať odkladnú účinnosť.
Rezort vnútra v reakcii pre TASR uviedol, že rozhodnutie súdu rešpektuje. O ďalšom procesnom postupe rozhodne po doručení a oboznámení sa s rozsudkom. „Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku a jeho odôvodnenia sa s ním dôsledne oboznámime a následne rozhodneme o ďalšom procesnom postupe. V tejto chvíli preto nebudeme rozhodnutie bližšie komentovať,“ skonštatoval hovorca rezortu Matej Neumann.
Na ďalší prehratý súdny spor ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) reagovalo aj opozičné KDH. Upozornilo, že „nekompetentné kroky“ vedenia rezortu vnášajú do polície chaos a stoja štát nemalé finančné prostriedky. Podpredseda KDH Viliam Karas zdôraznil, že hoci má minister právo na personálne zmeny, musí pri nich rešpektovať platnú legislatívu. Ak nedokáže konať zákonne, mal by zvážiť svoj odchod. „Pokiaľ nedokáže v súlade so zákonom zvládnuť ani základné personálne rozhodnutia, mal by vymeniť svojich právnych poradcov - ak nie rovno seba,“ odkázal Karas.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu štátnej služby viacerých policajtov vrátane tzv. čurillovcov. Odôvodnil to podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť naň. V závere októbra 2023 rozhodol Šutaj Eštok o zrušení funkcie viceprezidentov Policajného zboru a preložení oboch viceprezidentov na iné posty.
