Výsledky šiesteho cyklu medzinárodného testovania OECD PISA zverejnené v decembri 2019 v porovnaní s predchádzajúcim cyklom naznačujú mierne zlepšenie slovenských žiakov.
Autor TASR
Bratislava 11. mája (TASR) – Správa o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 pripomína v kapitole Vzdelanie pre dôstojný život potrebu zvýšenia kvality vzdelávania a posilnenia spoločenského statusu učiteľa v kontexte medzinárodného porovnávania a globálnych megatrendov. Vyplýva to zo správy o implementácii agendy 2030, ktorú predložil do medzirezortného pripomienkového konania Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII).
Výsledky šiesteho cyklu medzinárodného testovania OECD PISA zverejnené v decembri 2019 v porovnaní s predchádzajúcim cyklom naznačujú mierne zlepšenie slovenských žiakov. "Štatisticky najvýznamnejšie bolo zaznamenané v matematickej gramotnosti, v rámci ktorej žiaci na Slovensku oproti priemeru OECD zaostávajú len o tri body. V prípade čitateľskej a prírodovednej gramotnosti sa výsledky síce v porovnaní s predchádzajúcim cyklom mierne zlepšili, avšak nedosiahli úroveň výsledkov zverejnených v roku 2012 a výsledky slovenských žiakov stále významne zaostávajú za priemerom OECD," uvádzajú predkladatelia správy z ÚPVII.
V správe sa konštatuje, že v súvislosti so zmenou vzdelávacieho systému smerom k odbúraniu rigidnosti a posilneniu schopnosti flexibilne reagovať na prítomnosť a vývoj globálnych megatrendov nedošlo k zásadným zmenám. "Príležitosť pre významné prehodnotenie obsahu a formy vzdelávania môže priniesť skúsenosť s výnimočnou situáciou v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Historicky prvá podobná skúsenosť jasne poukázala na neschopnosť zabezpečiť vzdelávanie aj inou ako prezenčnou formou," píše sa v materiáli. Kríza poukázala aj na neschopnosť zabezpečiť vzdelávanie pre všetky deti, pretože deti zo sociálne znevýhodneného prostredia vzhľadom na ich nedostatočný prístup k informačno-komunikačným technológiám a slabú podporu domáceho prostredia zostali mimo vzdelávacích aktivít.
V súvislosti s posilnením spoločenského statusu učiteľa počas sledovaného obdobia došlo k zvýšeniu platovej tarify pedagogických a odborných zamestnancov a zvýšeniu finančného ohodnotenia učiteľov na začiatku ich kariéry. Napriek tomu, že zvýšenie platu pedagogických a odborných zamestnancov patrilo medzi záväzky vlády SR voči štrajkovému výboru učiteľov z roku 2016 a plat učiteľov na Slovensku dlhodobo zaostáva za priemerom OECD, forma zvýšenia z 1. januára bola zo strany Slovenskej komory učiteľov (SKU) kritizovaná, pretože bola sprevádzaná deformáciou tarifných tabuliek. V konečnom dôsledku sa to podľa predkladateľov negatívne prejavilo na nižšom raste mzdy učiteľa počas odpracovaných rokov.
Zo strany SKU a veľkej časti odbornej verejnosti bolo kritizované i prijatie zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. "Podľa nich predstavoval šancu na prijatie systémovej zmeny, tá však zostala nevyužitá a jeho konečné znenie významne zhoršuje pracovné podmienky učiteľov," uvádza sa v materiáli. Zákon bol vetovaný i zo strany prezidentky, napriek tomu parlament veto prelomil a zákon prijal s platnosťou od 1. septembra 2019. Podľa kritikov zavedenie zákona tiež sprevádzala absencia vykonávacích dokumentov a nízka miera pripravenosti zo strany jednotlivých zodpovedných inštitúcií.
Návrh Správy o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 prináša analýzu obdobia od júla 2018 do apríla 2020, to znamená od schválenia národných priorít Agendy 2030 do súčasnosti.
Výsledky šiesteho cyklu medzinárodného testovania OECD PISA zverejnené v decembri 2019 v porovnaní s predchádzajúcim cyklom naznačujú mierne zlepšenie slovenských žiakov. "Štatisticky najvýznamnejšie bolo zaznamenané v matematickej gramotnosti, v rámci ktorej žiaci na Slovensku oproti priemeru OECD zaostávajú len o tri body. V prípade čitateľskej a prírodovednej gramotnosti sa výsledky síce v porovnaní s predchádzajúcim cyklom mierne zlepšili, avšak nedosiahli úroveň výsledkov zverejnených v roku 2012 a výsledky slovenských žiakov stále významne zaostávajú za priemerom OECD," uvádzajú predkladatelia správy z ÚPVII.
V správe sa konštatuje, že v súvislosti so zmenou vzdelávacieho systému smerom k odbúraniu rigidnosti a posilneniu schopnosti flexibilne reagovať na prítomnosť a vývoj globálnych megatrendov nedošlo k zásadným zmenám. "Príležitosť pre významné prehodnotenie obsahu a formy vzdelávania môže priniesť skúsenosť s výnimočnou situáciou v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Historicky prvá podobná skúsenosť jasne poukázala na neschopnosť zabezpečiť vzdelávanie aj inou ako prezenčnou formou," píše sa v materiáli. Kríza poukázala aj na neschopnosť zabezpečiť vzdelávanie pre všetky deti, pretože deti zo sociálne znevýhodneného prostredia vzhľadom na ich nedostatočný prístup k informačno-komunikačným technológiám a slabú podporu domáceho prostredia zostali mimo vzdelávacích aktivít.
V súvislosti s posilnením spoločenského statusu učiteľa počas sledovaného obdobia došlo k zvýšeniu platovej tarify pedagogických a odborných zamestnancov a zvýšeniu finančného ohodnotenia učiteľov na začiatku ich kariéry. Napriek tomu, že zvýšenie platu pedagogických a odborných zamestnancov patrilo medzi záväzky vlády SR voči štrajkovému výboru učiteľov z roku 2016 a plat učiteľov na Slovensku dlhodobo zaostáva za priemerom OECD, forma zvýšenia z 1. januára bola zo strany Slovenskej komory učiteľov (SKU) kritizovaná, pretože bola sprevádzaná deformáciou tarifných tabuliek. V konečnom dôsledku sa to podľa predkladateľov negatívne prejavilo na nižšom raste mzdy učiteľa počas odpracovaných rokov.
Zo strany SKU a veľkej časti odbornej verejnosti bolo kritizované i prijatie zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. "Podľa nich predstavoval šancu na prijatie systémovej zmeny, tá však zostala nevyužitá a jeho konečné znenie významne zhoršuje pracovné podmienky učiteľov," uvádza sa v materiáli. Zákon bol vetovaný i zo strany prezidentky, napriek tomu parlament veto prelomil a zákon prijal s platnosťou od 1. septembra 2019. Podľa kritikov zavedenie zákona tiež sprevádzala absencia vykonávacích dokumentov a nízka miera pripravenosti zo strany jednotlivých zodpovedných inštitúcií.
Návrh Správy o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 prináša analýzu obdobia od júla 2018 do apríla 2020, to znamená od schválenia národných priorít Agendy 2030 do súčasnosti.