Bratislava 9. júna (TASR) - Umelá inteligencia (AI) pomáha lekárom pri diagnostike mozgových nádorov, plánovaní operácií či analýze zobrazovacích dát. Odborníci však upozorňujú, že samotná technológia nestačí. Kľúčom k lepším výsledkom liečby pacientov s gliómami je spojenie moderných technológií, molekulárnej diagnostiky a koordinovanej spolupráce odborníkov v rámci multidisciplinárnych tímov. Informovali o tom primár neurochirurgie Kamil Koleják, onkológ Lukáš Tarbaj a neurologička Andrea Kopániová pri príležitosti Svetového dňa mozgových nádorov.

Gliómy patria medzi najčastejšie a zároveň najnáročnejšie primárne nádory mozgu. Ich liečba závisí od množstva diagnostických postupov a vyšetrení. „Keďže sa pred rozhodnutím o operácii analyzuje množstvo dát, AI dokáže tieto dáta spracovať oveľa rýchlejším, efektívnejším spôsobom. Možno dokáže eliminovať aj určité chyby, ktoré by mohli vzniknúť, a zásadným spôsobom potom dokáže zjednodušiť proces rozhodovania a pomôcť chirurgovi v rozhodovacom procese. Tým druhým krokom je, že nám pomáha aj analyzovať dáta, na základe ktorých potom modifikujeme ďalšiu liečbu,“ povedal Koleják.



Ako ďalej priblížil, vo vyspelých zdravotníckych systémoch sa stávajú štandardom tzv. Tumor Boardy - multidisciplinárne tímy, ktoré spoločne vyhodnocujú všetky dostupné informácie a navrhujú najvhodnejší liečebný postup pre konkrétneho pacienta.

Trendom v liečbe gliómov je prechod od univerzálnych postupov k personalizovanej medicíne založenej na molekulárnych charakteristikách nádoru. Význam má napríklad identifikácia mutácie génu IDH, ktorá ovplyvňuje prognózu aj možnosti liečby pacienta. „Dnes už neliečime len diagnózu gliómov. Liečime konkrétny nádor konkrétneho pacienta na základe jeho biologických vlastností. Moderná diagnostika nám umožňuje identifikovať pacientov, ktorí môžu profitovať z cielenej liečby. Výzvou už nie je vedieť, koho liečiť, ale zabezpečiť, aby sa k tejto liečbe pacienti na Slovensku aj reálne dostali,“ uviedol Tarbaj.

Odborníci upozornili aj na skutočnosť, že hoci je v Európe registrovaná prvá cielená liečba pre vybraných pacientov s IDH-mutovaným gliómom nízkeho stupňa, slovenskí pacienti k nej zatiaľ nemajú reálny prístup. Na Slovensku je liečba v procese kategorizácie a žiadosti podávané v rámci výnimkového režimu poisťovne zamietajú, a to aj pacientom, ktorí spĺňajú všetky medicínske kritériá. V Európe je už pritom liečba dostupná vo viacerých krajinách vrátane Česka, Chorvátska či Rakúska.

Cesta pacienta s gliómom sa často začína nenápadnými príznakmi - bolesťami hlavy, epileptickými záchvatmi, poruchami reči, koncentrácie alebo hybnosti. Nasleduje séria vyšetrení, operácia, molekulárna diagnostika a rozhodovanie o ďalšej liečbe. Práve v tejto fáze je koordinácia starostlivosti rozhodujúca.

„AI nám pomáha pracovať s dátami, moderná diagnostika nám umožňuje lepšie spoznať nádor a nové liečebné možnosti prinášajú nádej pacientom. Najdôležitejšie však je, aby tieto informácie spojil multidisciplinárny tím odborníkov, vyhodnotil ich a sprevádzal pacienta na jeho ceste za zdravím. Budúcnosť neuroonkológie tak spočíva najmä v spolupráci v prospech pacienta,“ povedala Kopániová.

Odborníci sa zhodli, že Slovensko potrebuje posilniť využívanie multidisciplinárnych Tumor Boardov, rozšíriť prístup k modernej molekulárnej diagnostike a zabezpečiť dostupnosť inovatívnych terapií pre pacientov, ktorí z nich môžu profitovať.