Bratislava 21. mája (TASR) – Do klinického výskumu na Slovensku investuje farmaceutický priemysel každý rok viac ako 34 miliónov eur. Pandémia ochorenia COVID-19, spôsobeného novým koronavírusom, však ukázala, že existuje ešte väčší potenciál zatraktívniť Slovensko v tejto oblasti. Pri príležitosti Medzinárodného dňa klinických skúšaní v diskusii o budúcnosti klinického výskumu to povedali predstavitelia Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).

Počas pandémie nového koronavírusu došlo k výraznému spomaleniu aktuálnych klinických štúdií. „Všetka pozornosť štátov a zdravotníckych zariadení logicky smerovala k zavládnutiu pandémie. Prioritou sa tak stal výskum v oblasti liečby a prevencie ochorenia COVID-19,“ vysvetľuje situáciu Nora Farkašová z AIFP. Tento rok začali vo svete realizovať 545 klinických skúšaní na liečbu a prevenciu ochorenia COVID-19.

Mimoriadne podmienky, ktorým museli vedci čeliť, podľa Farkašovej ukázali tiež zvýšenú potrebu digitalizácie a inovatívnych riešení pri zbere a zdieľaní dát aj pri samotnom testovaní. „V budúcnosti tak aj klinický výskum môže oveľa viac využívať oblasť telemedicíny alebo koncept poskytovania starostlivosti v domácom prostredí,“ doplnila Farkašová. Aj vďaka priaznivej epidemiologickej situácii na Slovensku by krajina mohla byť pre zadávateľov klinických skúšaní atraktívnejšia, treba im však vytvoriť vhodné podmienky.

Klinické skúšania sú dlhodobé a finančne nákladné. Podliehajú veľmi prísnym pravidlám, ich úlohou je zistiť, či je určitý liečebný postup bezpečný a ako na človeka pôsobí. Vďaka klinickému skúšaniu sa tak pacienti dostávajú k novým liekom a špičkovej starostlivosti, ku ktorým by inak nemali prístup. Na Slovensku sa najviac štúdií realizuje v oblasti onkologických ochorení, gastroenterológie, diabetológie a neurológie.

Odborníci sa na štvrtkovej online diskusii zhodli, že s klinickými skúšaniami je problém najmä vo veľkých univerzitných nemocniciach. Podľa Hany Mrázovej z AIFP je problémom tiež proces zazmluvňovania trvajúci minimálne šesť mesiacov, to, že nemocničné oddelenia pre klinické skúšania sú často funkčné len formálne a žiadosti o klinické štúdie posudzujú pomaly.

Podľa kardiológa Daniel Pellu by univerzitné nemocnice mali vo vede a klinickom výskume spolupracovať práve s lekárskymi fakultami. Podľa Mrázovej treba vytvárať priaznivé podmienky aj zmenou legislatívy, vytvorením platformy na spoluprácu v oblasti klinických skúšaní či motivovaním mladých vedcov, ktorí čoraz častejšie odchádzajú do zahraničia.