FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Aj jazyk rozhoduje o viditeľnosti: SAV radí vyjadrovať sa inkluzívne
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 15. decembra (TASR) - Aj používaním jazyka sa dá niekoho vylučovať. Najtypickejším príkladom je používanie generického maskulína, teda zástupného mužského gramatického rodu. Vhodné je preto rodovo inkluzívne vyjadrovanie, ktoré vedome zahŕňa do komunikácie všetkých. Upozornila na to jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská v brožúre Slovenskej akadémie vied (SAV) Ako jazykom (ne)ubližujeme.
V slovenčine sa generické maskulínum tradične používa ako zástupné pomenovanie aj pre ženy. Psycholingvistické výskumy však podľa Molnár Satinskej ukazujú, že ľudia si pri takomto vyjadrovaní častejšie predstavujú mužov, čo môže viesť k znižovaniu viditeľnosti iných skupín. „Používanie generického maskulína je veľmi rozšírené, ale ostáva problematické a nepovažuje sa za rodovo inkluzívne riešenie,“ uviedla.
Rodovo neutrálne používanie slovenčiny je podľa nej náročné, keďže ide o jazyk založený na gramatických rodoch. „Najväčšou výzvou pre slovenčinu je teda hľadanie vhodných vyjadrovacích prostriedkov, takých, ktoré sú v súlade s princípmi slovenčiny, sú široko zrozumiteľné a nepôsobia ťažkopádne,“ dodala.
Ako prvé riešenie sa často ponúka prechyľovanie a zdvojovanie, teda používanie mužských aj ženských tvarov. Tento postup sa využíva najmä pri osloveniach alebo tam, kde je cieľom zdôrazniť rodovú rôznorodosť, napríklad v pomenovaniach profesií či verejných funkcií. Zároveň upozorňuje, že nadmerné zdvojovanie môže viesť k ťažkopádnosti textu.
Alternatívou je neutralizácia, teda používanie výrazov, ktoré prirodzene zahŕňajú všetkých bez ohľadu na rod. „Ide o označenia, ktoré prirodzene zahŕňajú všetky rodové identity,“ uviedla Molnár Satinská. Ide napríklad o slová osoba, človek, ľudia, personál, publikum, študentstvo či zamestnanectvo. Neutralizáciu možno podľa nej docieliť aj opisnými vyjadreniami, ako „ľudia v susedstve“, „človek bez domova“, „všetci, ktorí prišli“, alebo „niekto s náročným povolaním“.
Ďalšou možnosťou sú eliptické konštrukcie, pri ktorých sa označovaný subjekt z vety vypúšťa, napríklad výrazy „prítomní“, „zúčastnení“ či „protestujúci“. „Ak využijeme elipsu a ako označované subjekty si domyslíme ľudí alebo osoby, môžeme použiť ktorýkoľvek gramatický rod a použiť ho ako rodovo neutrálny zo spoločenského hľadiska,“ objasnila.
V niektorých situáciách možno použiť aj generické feminínum, teda zástupné používanie ženského rodu, najmä pri označovaní ženských kolektívov, kde by generické maskulínum pôsobilo nepatrične. V umeleckých alebo neformálnych textoch sa môže uplatniť aj striedanie mužského a ženského rodu.
V krátkych administratívnych textoch či nadpisoch sa niekedy používajú aj grafické riešenia ako lomky alebo hviezdičky, ktoré môžu signalizovať zahrnutie viacerých rodových identít. Objavujú sa aj pokusy o bezrodové či nebinárne vyjadrovanie v slovenčine, ktoré však podľa jazykovedkyne zatiaľ nie sú všeobecne ustálené ani prijaté.
Odborníčka odporúča uvažovať rodovo inkluzívne už pri tvorbe textu. Rovnako striedať a vyvažovať všetky dostupné možnosti. „Použiť neutralizáciu, kde sa dá, zdvojovať s mierou, používať opis, ak je menej ťažkopádny ako zdvojovanie, občas využiť elipsu (výpustku), ak to neohrozí zrozumiteľnosť, hľadať a používať synonymá,“ poznamenala. Dodala, že nie všetky jazykové prostriedky sú vhodné pre každú situáciu a je veľmi dôležité uvedomiť si aj to, o aký štýl ide a kto je cieľové publikum.
V slovenčine sa generické maskulínum tradične používa ako zástupné pomenovanie aj pre ženy. Psycholingvistické výskumy však podľa Molnár Satinskej ukazujú, že ľudia si pri takomto vyjadrovaní častejšie predstavujú mužov, čo môže viesť k znižovaniu viditeľnosti iných skupín. „Používanie generického maskulína je veľmi rozšírené, ale ostáva problematické a nepovažuje sa za rodovo inkluzívne riešenie,“ uviedla.
Rodovo neutrálne používanie slovenčiny je podľa nej náročné, keďže ide o jazyk založený na gramatických rodoch. „Najväčšou výzvou pre slovenčinu je teda hľadanie vhodných vyjadrovacích prostriedkov, takých, ktoré sú v súlade s princípmi slovenčiny, sú široko zrozumiteľné a nepôsobia ťažkopádne,“ dodala.
Ako prvé riešenie sa často ponúka prechyľovanie a zdvojovanie, teda používanie mužských aj ženských tvarov. Tento postup sa využíva najmä pri osloveniach alebo tam, kde je cieľom zdôrazniť rodovú rôznorodosť, napríklad v pomenovaniach profesií či verejných funkcií. Zároveň upozorňuje, že nadmerné zdvojovanie môže viesť k ťažkopádnosti textu.
Alternatívou je neutralizácia, teda používanie výrazov, ktoré prirodzene zahŕňajú všetkých bez ohľadu na rod. „Ide o označenia, ktoré prirodzene zahŕňajú všetky rodové identity,“ uviedla Molnár Satinská. Ide napríklad o slová osoba, človek, ľudia, personál, publikum, študentstvo či zamestnanectvo. Neutralizáciu možno podľa nej docieliť aj opisnými vyjadreniami, ako „ľudia v susedstve“, „človek bez domova“, „všetci, ktorí prišli“, alebo „niekto s náročným povolaním“.
Ďalšou možnosťou sú eliptické konštrukcie, pri ktorých sa označovaný subjekt z vety vypúšťa, napríklad výrazy „prítomní“, „zúčastnení“ či „protestujúci“. „Ak využijeme elipsu a ako označované subjekty si domyslíme ľudí alebo osoby, môžeme použiť ktorýkoľvek gramatický rod a použiť ho ako rodovo neutrálny zo spoločenského hľadiska,“ objasnila.
V niektorých situáciách možno použiť aj generické feminínum, teda zástupné používanie ženského rodu, najmä pri označovaní ženských kolektívov, kde by generické maskulínum pôsobilo nepatrične. V umeleckých alebo neformálnych textoch sa môže uplatniť aj striedanie mužského a ženského rodu.
V krátkych administratívnych textoch či nadpisoch sa niekedy používajú aj grafické riešenia ako lomky alebo hviezdičky, ktoré môžu signalizovať zahrnutie viacerých rodových identít. Objavujú sa aj pokusy o bezrodové či nebinárne vyjadrovanie v slovenčine, ktoré však podľa jazykovedkyne zatiaľ nie sú všeobecne ustálené ani prijaté.
Odborníčka odporúča uvažovať rodovo inkluzívne už pri tvorbe textu. Rovnako striedať a vyvažovať všetky dostupné možnosti. „Použiť neutralizáciu, kde sa dá, zdvojovať s mierou, používať opis, ak je menej ťažkopádny ako zdvojovanie, občas využiť elipsu (výpustku), ak to neohrozí zrozumiteľnosť, hľadať a používať synonymá,“ poznamenala. Dodala, že nie všetky jazykové prostriedky sú vhodné pre každú situáciu a je veľmi dôležité uvedomiť si aj to, o aký štýl ide a kto je cieľové publikum.
