Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Slovensko

Aj nepočujúci počas pandémie potrebujú kvalitný prístup k informáciám

Ilustračná foto. Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Z inštitúcií má podľa predsedu SZN J. Cehlárika príkladný ústretový prístup k nepočujúcim Kancelária prezidenta SR, problém so zabezpečením tlmočenia je v NR SR a na viacerých ministerstvách.

Bratislava 14. apríla (TASR) – Je veľmi pozitívne, že tlačové konferencie súvisiace s novým koronavírusom sú tlmočené do posunkového jazyka a nepočujúci tak majú zabezpečený prístup k informáciám. Stále sa však objavujú rôzne televízne relácie, v ktorých sa hovorí o tejto téme a tlmočenie pre ľudí so sluchovým hendikepom nie je zabezpečené. Pre TASR to zhodnotil predseda Slovenského zväzu nepočujúcich Jaroslav Cehlárik.

Z jednotlivých inštitúcií má podľa neho príkladný ústretový prístup k nepočujúcim Kancelária prezidenta SR, problém so zabezpečením tlmočenia je v Národnej rade SR a na viacerých ministerstvách.

Niektorí nepočujúci majú podľa Cehlárika problém čítať text s porozumením, pretože majú nízku slovnú zásobu. „Záleží nám na tom, aby aj oni mali plné pochopenie všetkých potrebných informácií. Momentálne riešime to, že stránka úradu vlády o novom koronavíruse a iné dôležité dokumenty nie sú preložené do slovenského posunkového jazyka. Takisto potrebujeme zabezpečiť informačné videá, ktoré vysvetľujú body prijatých opatrení,“ uviedol Cehlárik.

„Je veľmi dôležitá aj mimika a orálny komponent toho, čo tlmočník do posunkového jazyka práve tlmočí. Keď nepočujúci nevidí na mimiku, tvár a orálny komponent, informácia je preňho nepresná a tým pádom úplne zbytočná,“ vysvetľuje Cehlárik to, prečo tlmočníci nenosia rúška. Zatiaľ sa ako najvhodnejšia alternatíva pre ich ochranu ukázali priehľadné štíty. Predstavitelia zväzu nepočujúcich stále komunikujú s výrobcami štítov o možných riešeniach toho, aby sa od nich napríklad neodrážalo svetlo a aj nepočujúci dostávali informácie v plnej kvalite. Keďže v bežnom živote musia aj nepočujúci nosiť rúška, podľa Cehlárika je každodenná komunikácia medzi nimi sťažená. „Snažíme sa byť struční a komunikujeme len dôležité veci. Nepočujúci tiež často využívajú možnosť komunikovať s inými nepočujúcimi z domu prostredníctvom videohovoru,“ tvrdí.

Upozorňuje tiež, že tlmočníci musia mať pri tlmočení tmavé oblečenie a nemať žiadne výrazné trblietavé doplnky, od ktorých by sa odrážalo svetlo, alebo by inak vizuálne prekážali. Nosenie tmavého oblečenia je súčasťou etického kódexu tlmočníkov a musia ho mať preto, aby im dobre bolo vidieť na tmavom pozadí ruky a boli zrozumiteľní aj z väčšej diaľky.„Keby mali napríklad biele alebo krikľavé oblečenie, ruky by na takomto pozadí boli zle viditeľné,“ skonštatoval Cehlárik.

Pre nepočujúcich je podľa neho tiež dôležité mať k dispozícii poradcu, na ktorého sa môžu obrátiť s otázkami, alebo keď potrebujú pomôcť vyplniť nejaký formulár. Počas opatrení súvisiacich s pandémiou sú to napríklad formuláre spojené s ošetrovaním člena rodiny.