Bratislava 18. marca (TASR) - Kritická infraštruktúra sa stáva jedným z hlavných nástrojov tlaku medzi štátmi v Európe. Energetika, doprava či digitálne siete sú priestorom, kde sa testuje odolnosť štátov aj schopnosť ich reakcie. Poukázal na to prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) Tibor Straka s tým, že v posledných rokoch pribúdajú udalosti, ktoré zasahujú kritické systémy. Zároveň však podľa neho ostávajú v šedej zóne medzi nehodou, sabotážou a úmyslom testovať odolnosť štátov.

„Európa čelí rastúcemu tlaku na kritickú infraštruktúru. Útoky, ktoré často nemajú jasného pôvodcu ani jednoznačný dôvod, sa stávajú nástrojom destabilizácie štátov. Bez hraníc a bez varovania,“ uviedol Straka. Ako priblížil, poškodenia podmorských káblov v Baltickom mori upozornili na zraniteľnosť infraštruktúry, od ktorej závisí digitálna komunikácia aj energetika. V Nemecku spôsobil úmyselný útok na elektrickú sieť rozsiahly výpadok pre domácnosti a firmy. V pobaltských krajinách sa zase podľa neho objavili prípady narušenia železničnej infraštruktúry s podozrením na cielené pôsobenie.

Zároveň podotkol, že zásah do kritickej infraštruktúry má špecifický charakter - jeho dôsledky nekončia na mieste incidentu. Spomenul, že napríklad výpadok elektriny zastavuje výrobu, obmedzuje dopravu, narúša služby a vytvára tlak na verejné inštitúcie. Narušenie logistického uzla môže podľa neho spôsobiť meškania v dodávateľských reťazcoch naprieč viacerými krajinami. Problém v dátovej infraštruktúre sa podľa Straku ihneď premieta do finančných operácií aj fungovania digitálnych služieb. „Práve tento presah robí kritickú infraštruktúru mimoriadne citlivým bodom moderných štátov,“ skonštatoval prezident AKI.