Bratislava 8. októbra (OTS) - Slovenské školstvo čelí v 21. storočí existenčnej výzve: musí nielen modernizovať zastaranú digitálnu infraštruktúru, ale predovšetkým pripraviť žiakov, učiteľov a rodičov na neustále sa meniace kybernetické hrozby. Problémy ako šikana sa presunuli do digitálneho prostredia, čo robí prostredie škôl z pohľadu bezpečnosti jedným z najkomplikovanejších. Kľúčová otázka znie: Kto má v tomto prostredí najväčší náskok a ako dosiahnuť, aby technológie slúžili vzdelávaniu, a nie hrozbám? Aj o týchto témach sa diskutovalo na konferencii „Moderná a zdravá škola“, ktorú v bratislavskom Grand Hoteli River Park 30. septembra usporiadala, v spolupráci s O2 Športovou akadémiou Mateja Tótha, televízia ta3.

Odpovede hľadali experti na inovácie a kybernetickú bezpečnosť: Branislav Šebo (generálny riaditeľ Datalanu a prezident skupiny Synteca), Peter Sakala (technical solutions architekt zo spoločnosti CISCO) a Peter Kopáč (senior security consultant zo spoločnosti Istrosec).

Digitálna infraštruktúra a riziká v sieti

Štát sa snaží odstrániť digitálnu priepasť prostredníctvom rozsiahleho modernizačného programu. Peter Sakala vysvetľuje, čo je jeho podstatou: „Dnes beží pod hlavičkou ministerstva školstva a Plánu obnovy veľký program DigiEDU, ktorý má zjednotiť štartovaciu líniu škôl. Zahŕňa projekt DigiNET, ktorý sa zameriava na sieťovú infraštruktúru a konektivitu, aby každá škola mala 100-percentné Wi-Fi pokrytie.“

Cieľom je, aby siete zvládli akúkoľvek náročnú aplikáciu, od virtuálnej reality po 3D tlačiarne, v súlade s európskym štandardom HACK (Highly Equipped and Connected Classrooms).

Z tohto technického základu vyplýva aj zvýšená bezpečnosť. „Získame non-stop monitoring a reporting a budeme vedieť, kto čo na škole robí, čím veríme, že sa zvýši disciplína,“ dodáva Sakala. Dôležitá je aj nadstavba: „Buduje sa národný centrálny uzol a jeden veľký firewall, aby štát zabezpečoval bezpečnostné služby pre dáta z vyše tritisíc škôl a v prípade potreby mohol sieť odstrihnúť od verejného internetu. Musíme si však uvedomiť, že firewall nechráni pred hrozbami vo vnútri budovy, keďže si zatiaľ každý nosí do školy vlastné zariadenia.“

Ani tá najlepšie budovaná infraštruktúra však školu neuchráni, ak sa o technológie nikto nestará. Peter Kopáč upozorňuje na najväčší problém: „Z mojej skúsenosti je najväčšia bezpečnostná hrozba práve v tom, že technológie nie sú správne obsluhované a udržiavané. Je v našom štáte dlhé roky problém presadiť myšlienku, že by sa mal niekto kvalifikovane starať aj o 200 počítačov. Musíme sa naučiť chodiť, skôr ako budeme bežať.“

Foto: TA3

Úloha učiteľa a kritické myslenie proti kyberšikane

Zásadným problémom, ktorý sa prejavuje naprieč všetkými školami, je kyberšikana. Táto téma obsadila prvé miesto v obavách aj v ankete na konferencii.

Branislav Šebo to vidí v širšom kontexte: „Šikana vždy bola veľký problém. Dnes nám technológie umožňujú kyberšikanu a vstupujeme do kolotoča: ktoré technológie šikanu umožňujú a ktoré jej zabraňujú. Okrem bezpečnosti dát ale nesmieme zabúdať aj na možno ešte dôležitejší faktor, a tým je budovanie kritického myslenia a debata medzi učiteľmi, deťmi a rodičmi o tom, ako dôverovať škole ako inštitúcii a ako kyberšikanu nahlasovať."

Šebo ďalej pripomína, že vzdelávanie učiteľov je kritický komponent: „Učitelia častokrát technologicky študentom nestíhajú. Súvisí to aj s objemom investícií do technológií, ktoré sa do škôl dostávajú a kvalitou vzdelávania učiteľov, na ktorých sa veľmi časti zabúda. Preto je dôležitejšou úlohou učiteľov viac viesť deti ku kritickému mysleniu. Ale nesmieme mať očakávania, že to učitelia vyriešia za nás, to nie je realistické.“

Personalizácia s AI: Skôr sprievodca ako náhrada

Využívanie umelej inteligencie (AI) mení vyučovací proces, pričom aj tu majú deti pred dospelými výrazný náskok. Peter Sakala uvádza alarmujúce číslo: „Interakcií s AI majú deti zhruba 10-násobne viacej ako povedzme rodičia.“

Potenciál AI je pritom obrovský. Branislav Šebo hovorí, že AI má slúžiť na zefektívnenie práce so študentmi, a to v dvoch oblastiach: „Je to o adaptívnom vyučovaní alebo nejakom personalizovanom obsahu. AI vie prispôsobiť tempo učenia, odhaliť slabé miesta a zamerať sa na ne. Druhá oblasť je, že automatizáciou administratívnych úloh umožní učiteľom získať viac času, aby mohli byť viac mentormi pre deti.“ Učiteľ by tak podľa neho už nemal byť len zdrojom informácií, ale predovšetkým sprievodcom. Kopáč dodáva: „AI vie urobiť časť otrockej roboty, napríklad vyhodnocovanie písomiek, čím učiteľovi rozviaže ruky. Pedagógovia sa tak môžu zamerať na to, prečo došlo k chybám a zlepšiť kvalitu vysvetľovania učiva."

S AI však prichádza aj riziko. Peter Kopáč ju nevidí ako všeliek: „AI je silný nástroj, ale je stále nepredvídateľná a nespoľahlivá – hovoríme o AI halucináciách. Keď položíte trikrát tú istú otázku, nedostanete trikrát tú istú odpoveď. V kontexte vzdelávania musíme učiť deti, že AI je len nástroj, nie magická krabička.“ Z tohto dôvodu je pre školstvo dôležitejšia metodika – návod, ako veci robiť jednotne – než len regulácia.

Úloha rodiny a nebezpečenstvo cloudu

Pretože deti už prichádzajú do školy s digitálnymi zručnosťami, treba ich len vhodne tvarovať. Podľa Šeba by mala byť digitálna gramotnosť povinnou súčasťou výučby, ideálne od prvého ročníka ZŠ, ako je to napríklad vo Fínsku.

Peter Sakala však zdôrazňuje, že kľúčová je úloha rodiny: „Problém sa začína a končí v obývačke a v kuchyni každej jednej rodiny. Myslím si, že je kľúčové, aby deti vo svojich rodičoch videli oporu a vedeli sa úprimne priznať k použitiu AI tak, ako sa priznávajú napríklad k prvej cigarete.“

Sakala varuje aj pred nebezpečenstvom cloudu: „Ľudia majú tendenciu dôverovať stroju viac ako inému človeku, lebo stroj ich nesúdi, neškrtne ich zo zoznamu priateľov. Hľadáme odpovede na svoje problémy, zveríme sa mu so svojimi diagnózami či tým, v čom sa chceme rozvíjať. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že čo raz pošleme do cloudu, tam zostane navždy. To, že niečo vymažeme v aplikácii, len znamená, že sme odstránili príznak zobrazovania. Tá správa stále existuje. Niekedy stačí len písať mail a neodoslať ho, aj to už môže byť v cloude zaznamenané. To platí aj pre AI, ktorá sa na tých veciach učí."

Budúcnosť je o AI a schopnosti spracovávať veľké množstvo dát a rozvíjať v deťoch analytické myslenie. Napriek všetkým rizikám je digitalizácia nezastaviteľný trend, ktorý mení aj klasické predmety. Už len napríklad pomocou videokonferencií vie dostať šikovného učiteľa z jednej triedy na všetky školy. Dokáže podchytávať talenty a pomôcť aj v predmetoch ako telesná výchova – lepšie je pohyb raz vidieť ako ho stokrát opísať.

Akú dať za všetkým bodku? Branislav Šebo na záver dodáva, že napriek snahe sa kyberšikane nevyhneme, ale treba pracovať na dvoch pilieroch: „Na systémoch na jej odhaľovania, lebo technológie na jej šírenie sú vždy o krok vpred, a na zavedení efektívnych nástrojov na nahlasovanie týchto prípadov. Dôležitá je tiež neustála práca na kritickom myslení - detí aj učiteľov.“