Nemecká/Bratislava 20. augusta (TASR) – Americké letectvo podniklo počas druhej svetovej vojny nálet na Štátnu rafinériu minerálnych olejov v Dubovej. Náletu sa zúčastnilo 76 bombardérov B-24 Liberator, ktoré za tri minúty zhodili na cieľ takmer 178 ton bômb. V utorok 20. augusta uplynie 80 rokov od bombardovania rafinérie v Dubovej. V súčasnosti je Dubová časť obce Nemecká.

Výstavbu rafinérie v roku 1935 spustilo Ministerstvo dopravy a verejných prác v Prahe a trvala približne tri roky. Presadzovalo ju Ministerstvo národnej obrany (MNO), podľa ktorého bola rafinéria dôležitá pre obranu štátu, navyše prinášala na Horehronie pracovné príležitosti. Umiestnenie rafinérie bolo výhodné aj z vojenského hľadiska, pretože ju kryl okolitý kopcovitý terén. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 102 miliónov Kčs a vrátili sa už po prvých troch rokoch prevádzky po odvedení zisku za roky 1939 až 1941.

Dvojfázová skúšobná prevádzka rafinérie sa začala 6. septembra roku 1938 v čase všeobecnej mobilizácie. Prvá fáza trvala do polovice októbra, druhá etapa do januára 1939.

Rafinéria spracovávala suroviny z Rumunska, Maďarska, ale aj zo Slovenska, konkrétne surovú ropu z Gbelov. Závod dokázal rektifikovať surový benzín z Rumunska, tri destilačné kotle dokázali spracovať až 40.000 ton surovej gbelskej ropy ročne. Nainštalované zariadenia však umožňovali aj rafinovať benzín, petrolej či plynový olej (motorovú naftu), oxidáciu asfaltu a kyselinovú rafináciu olejov. Celková plánovaná ročná produkcia rôznych produktov, napríklad rôznych benzínov, nafty, oleja a petroleja, dosahovala úroveň približne 60.000 ton.

Rafinéria v Dubovej však v roku 1940 nefungovala naplno, ale iba na približne 60 percent z pôvodného plánu. Čiastočne to spôsobil aj konkurenčný boj s bratislavskou rafinériou Apollo, ktorá proti dubovským výrobkom viedla antikampaň a tvrdila, že nedosahujú potrebnú kvalitu. Konkurenčný boj ukončil júnový nálet na rafinériu Apollo, ktorý z rafinérie v Dubovej približne na dva mesiace urobil významného dodávateľa na slovenskom trhu.

Rozhlasové vysielanie londýnskeho rádia v predvečer náletu upozorňovalo pracovníkov rafinérie, aby nenastúpili do práce. Podľa očitých svedkov vládlo v deň útoku, nedeľu 20. augusta 1944, príjemné letné počasie. Zvuk prilietajúcich bombardérov popísali ako hromobitie prichádzajúcej búrky, ktoré sa nezhodovalo s bezoblačnou oblohou. Následne spozorovali široký strieborný pás bombardérov smerujúci na západ. Onedlho sa zem začala otriasať výbuchmi a k oblohe začal stúpať mohutný oblak čierneho dymu z desiatok tisíc litrov horiacich pohonných zmesí a iných ropných produktov.

Samotné bombardovanie trvalo iba tri minúty – od 10.50 hod. do 10.53 hod. dopoludnia. Za ten čas spadlo z výšky 5700 až 6500 metrov na rafinériu a blízke okolie 177,75 tony bômb. Ich množstvo a škody mohli byť ešte väčšie, no niektoré bombardéry Consolidated B-24 Liberator sa nevedeli zoradiť k náletu, preto sa na základňu vrátili aj s nezhodenými bombami. Rafinéria však aj napriek tomu bola poškodená na 50 až 70 percent a jej opravy mali podľa odhadov zabrať tri až štyri mesiace.

Nálet nepoškodil iba rafinériu, ale zasiahol aj sklad mín v obci Nemecká, poškodil vlakovú trať spájajúcu Brezno a Zvolen a zničil vedenia vysokého napätia, telefónu a telegrafu. Vyžiadal si osem obetí, medzi nimi štyroch civilistov. Zranenia utrpelo približne 30 ľudí. Kapitán Krátky v správe pre československú spravodajskú službu odhadol ekonomické škody spôsobené náletom na približne 150 miliónov Kčs.

Nutnosť náletu je dodnes predmetom sporov. Napriek tomu, že rafinéria bola súčasťou ropnospracujúceho priemyslu nacistickej Tretej ríše, mala sa stať zhromaždiskom zásob pred pripravovaným Slovenským národným povstaním (SNP). Američania nevyhoveli žiadosti exilovej vlády v Londýne o vyňatie rafinérie zo zoznamu cieľov. Povstalecká armáda spotrebovala zásoby pohonných hmôt už v polovici septembra, komunisti preto zničenie rafinérie tesne pred vypuknutím SNP propagandisticky využili, zmedializovali ho a zveličili.