Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Dlhodobo najzadlženejším krajským mestom na Slovensku je Bratislava.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 13. augusta (TASR) - Viac ako dve tretiny (71 %) samospráv hospodárili v minulom roku v rámci svojich možností a kompetencií zodpovedne. Najlepšie finančné zdravie preukázali malé obce. Naopak, veľké mestá dosahujú v hospodárení horšie výsledky. Vyplýva to z aktuálneho hodnotenia i-Rating samospráv, ktorý pravidelne zostavuje spoločnosť CRIF - Slovak Credit Bureau. Založené je na komplexnej analýze hospodárenia, vrátane ich ekonomickej stability, finančnej výkonnosti a dlhodobej udržateľnosti.
Z celkovo posudzovaných 2843 obcí a miest získalo podľa analýzy najlepšie ohodnotenie, stupeň A, 220 samospráv (7,74 %). Najlepšie finančné zdravie a hospodárenie preukázali malé obce Krasňany, Most pri Bratislave, Lužianky, Zavar, Štitáre, Nový Svet, Ovčiarsko a tiež Košice Ťahanovce. Z geografického hľadiska sa najviac najlepšie hodnotených samospráv nachádzalo v Žilinskom (47) a Banskobystrickom kraji (34).
Na opačnom konci rebríčka, so stupňom C mínus, sa podľa hodnotenia ocitli obce Nová Kelča, Svätuš, Torysa, Kladzany, Jarovnice, Slovenská Kajňa. Tento stupeň je pridelený samosprávam, ktoré sú v rámci porovnateľných subjektov veľmi podpriemerné. Väčšina ich ekonomických ukazovateľov preukazuje nedostatočnú finančnú stabilitu a okolité prostredie a ekonomické podmienky regiónu negatívne ovplyvňujú možnosti ďalšieho rozvoja. V roku 2025 ho dosiahlo celkovo 197 samospráv (6,93 %), najviac v Prešovskom kraji (63).
„Najviac samospráv, konkrétne 1082, čo predstavuje 38 % podiel, sme identifikovali v stupni B mínus. To je ešte stále v pásme nízkeho rizika. Celkovo bolo v stupňoch A až B mínus zaradených 71 % samospráv, ktoré hospodárili v rámci svojich možností a kompetencií zodpovedne. Veľké mestá však zaostávajú a v hospodárení dosahujú horšie výsledky,“ zhodnotila hlavná analytička CRIF Jana Marková.
Najhoršie hodnotenie z krajských miest dosiahol v minulom roku Prešov, keď ako jediný získal stupeň C mínus. Hoci nemá najvyššiu celkovú zadlženosť, ocitol sa v pásme vysokého rizika. Ostatné krajské mestá dosiahli hodnotenie C plus.
Dlhodobo najzadlženejším krajským mestom na Slovensku je Bratislava. Nezmenilo sa to ani vlani, kedy dosiahla celkovú zadlženosť 48,42 %. V poradí krajských miest podľa pomeru celkovej sumy dlhu k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roku nasleduje Prešov (31,41 %), Trnava (31,19 %), Trenčín (23,57 %), Žilina (22,26 %), Košice (22,04 %), Banská Bystrica (20,4 %) a Nitra (13,5 %).
„K zlepšeniu hospodárenia krajských aj iných miest by prispeli opatrenia vedúce k zníženiu nadmerného počtu zamestnancov, v tomto má napríklad Bratislava veľké rezervy. Samosprávy vedia ušetriť na svojich interných výdavkoch, odmenách, ale najmä dôsledným vymáhaním pohľadávok, daní a ďalších miestnych poplatkov,“ doplnila Marková.
Z celkovo posudzovaných 2843 obcí a miest získalo podľa analýzy najlepšie ohodnotenie, stupeň A, 220 samospráv (7,74 %). Najlepšie finančné zdravie a hospodárenie preukázali malé obce Krasňany, Most pri Bratislave, Lužianky, Zavar, Štitáre, Nový Svet, Ovčiarsko a tiež Košice Ťahanovce. Z geografického hľadiska sa najviac najlepšie hodnotených samospráv nachádzalo v Žilinskom (47) a Banskobystrickom kraji (34).
Na opačnom konci rebríčka, so stupňom C mínus, sa podľa hodnotenia ocitli obce Nová Kelča, Svätuš, Torysa, Kladzany, Jarovnice, Slovenská Kajňa. Tento stupeň je pridelený samosprávam, ktoré sú v rámci porovnateľných subjektov veľmi podpriemerné. Väčšina ich ekonomických ukazovateľov preukazuje nedostatočnú finančnú stabilitu a okolité prostredie a ekonomické podmienky regiónu negatívne ovplyvňujú možnosti ďalšieho rozvoja. V roku 2025 ho dosiahlo celkovo 197 samospráv (6,93 %), najviac v Prešovskom kraji (63).
„Najviac samospráv, konkrétne 1082, čo predstavuje 38 % podiel, sme identifikovali v stupni B mínus. To je ešte stále v pásme nízkeho rizika. Celkovo bolo v stupňoch A až B mínus zaradených 71 % samospráv, ktoré hospodárili v rámci svojich možností a kompetencií zodpovedne. Veľké mestá však zaostávajú a v hospodárení dosahujú horšie výsledky,“ zhodnotila hlavná analytička CRIF Jana Marková.
Najhoršie hodnotenie z krajských miest dosiahol v minulom roku Prešov, keď ako jediný získal stupeň C mínus. Hoci nemá najvyššiu celkovú zadlženosť, ocitol sa v pásme vysokého rizika. Ostatné krajské mestá dosiahli hodnotenie C plus.
Dlhodobo najzadlženejším krajským mestom na Slovensku je Bratislava. Nezmenilo sa to ani vlani, kedy dosiahla celkovú zadlženosť 48,42 %. V poradí krajských miest podľa pomeru celkovej sumy dlhu k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roku nasleduje Prešov (31,41 %), Trnava (31,19 %), Trenčín (23,57 %), Žilina (22,26 %), Košice (22,04 %), Banská Bystrica (20,4 %) a Nitra (13,5 %).
„K zlepšeniu hospodárenia krajských aj iných miest by prispeli opatrenia vedúce k zníženiu nadmerného počtu zamestnancov, v tomto má napríklad Bratislava veľké rezervy. Samosprávy vedia ušetriť na svojich interných výdavkoch, odmenách, ale najmä dôsledným vymáhaním pohľadávok, daní a ďalších miestnych poplatkov,“ doplnila Marková.
