Referendum 2026
Všetky správy
IVP uviedol, že analytici RRZ zo zverejnených dát usudzujú, že príjem rodičov nezohráva pri ceste na vysokú školu dôležitú rolu a slovenské školstvo je v tomto smere rovnostárske.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) - Na vysokú školu ide 38 percent mladých ľudí a z rodín v hmotnej núdzi menej ako štyri percentá. Vyplýva to z údajov Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP), ktorý nesúhlasí s analýzou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa nej chodí na vysokú školu 61 percent mladých ľudí, z rodín v hmotnej núdzi to má byť 52 percent. TASR o tom informovala generálna riaditeľka IVP Zuzana Baranovičová.
IVP uviedol, že analytici RRZ zo zverejnených dát usudzujú, že príjem rodičov nezohráva pri ceste na vysokú školu dôležitú rolu a slovenské školstvo je v tomto smere rovnostárske. „RRZ nadhodnocuje zápisy na vysoké školy za celú populáciu 1,6-násobne a pri najchudobnejších deťoch takmer 15-násobne,“ uviedli z IVP.
Podľa OECD bolo v rokoch 2018 až 2020 na slovenských vysokých školách zapísaných 34 percent obyvateľov vo veku 20 rokov. IVP tvrdí, že ide o takmer dvakrát menej ako uvádza RRZ. V slovenskom školstve sa podľa medzinárodných porovnaní tvoria veľké nerovnosti, poznamenali z IVP. Vzdelávací systém je podľa OECD férový a rovnostársky vtedy, keď socioekonomické zázemie čo najmenej predpovedá vzdelávacie výsledky. V testovaní 15-ročných žiakov PISA to bolo spomedzi 80 zúčastnených krajín práve Slovensko, kde prostredie žiakov najviac predurčovalo ich výsledky, a kde bolo najmenej žiakov s dobrými výsledkami napriek slabému zázemiu.
RRZ tvrdí, že v priemere chodilo na vysoké školy 61 percent študentov narodených medzi rokmi 1998 až 2000. „Keďže analytici rady nemajú prístup k databázam o vysokoškolákoch na Slovensku, tak to, či niekto študuje, vyhodnotili nepriamo, napríklad podľa údajov o zdravotnom poistení,“ uviedli z IVP. Ako doplnili, na vysoké školy chodí vo veku 20 rokov 38 percent mladých ľudí s trvalým pobytom na Slovensku.
Na vysoké školy chodí podľa RRZ väčšina žiakov aj v prípade nízkopríjmových domácností. Napríklad z detí, ktorých rodičia patria medzi desať percent najhoršie zarábajúcich, je podľa ich údajov na vysokých školách zapísaných 52 percent. „Podľa našej analýzy tvoria približne desať percent populácie,“ spresnil inštitút. Na vysoké školy vo veku 20 rokov chodí iba 3,6 percenta detí z najchudobnejších domácností. V skutočnosti je podľa IVP veľmi zriedkavé, že sa deti z rodín s najnižšími príjmami dostanú na vysokú školu.
Nízke zastúpenie detí z nízkopríjmových rodín medzi vysokoškolákmi možno vysvetliť kumulujúcimi sa vzdelávacími nerovnosťami, ktoré sa prehlbujú s každým stupňom vzdelávania. Vo veku troch rokov súvisí nízky príjem domácnosti s tým, že dieťa nie je zapísané do materskej školy. To môže ovplyvňovať jeho pripravenosť na základnú školu, následne školské výsledky a napokon aj šance dostať sa na kvalitné stredné školy. Práve vzdelávacie výsledky najviac ovplyvňujú, či sa žiak na vysokú školu zapíše. Deti z domácností v hmotnej núdzi často končia v nematuritných odboroch alebo strednú školu ukončia predčasne.
IVP uviedol, že analytici RRZ zo zverejnených dát usudzujú, že príjem rodičov nezohráva pri ceste na vysokú školu dôležitú rolu a slovenské školstvo je v tomto smere rovnostárske. „RRZ nadhodnocuje zápisy na vysoké školy za celú populáciu 1,6-násobne a pri najchudobnejších deťoch takmer 15-násobne,“ uviedli z IVP.
Podľa OECD bolo v rokoch 2018 až 2020 na slovenských vysokých školách zapísaných 34 percent obyvateľov vo veku 20 rokov. IVP tvrdí, že ide o takmer dvakrát menej ako uvádza RRZ. V slovenskom školstve sa podľa medzinárodných porovnaní tvoria veľké nerovnosti, poznamenali z IVP. Vzdelávací systém je podľa OECD férový a rovnostársky vtedy, keď socioekonomické zázemie čo najmenej predpovedá vzdelávacie výsledky. V testovaní 15-ročných žiakov PISA to bolo spomedzi 80 zúčastnených krajín práve Slovensko, kde prostredie žiakov najviac predurčovalo ich výsledky, a kde bolo najmenej žiakov s dobrými výsledkami napriek slabému zázemiu.
RRZ tvrdí, že v priemere chodilo na vysoké školy 61 percent študentov narodených medzi rokmi 1998 až 2000. „Keďže analytici rady nemajú prístup k databázam o vysokoškolákoch na Slovensku, tak to, či niekto študuje, vyhodnotili nepriamo, napríklad podľa údajov o zdravotnom poistení,“ uviedli z IVP. Ako doplnili, na vysoké školy chodí vo veku 20 rokov 38 percent mladých ľudí s trvalým pobytom na Slovensku.
Na vysoké školy chodí podľa RRZ väčšina žiakov aj v prípade nízkopríjmových domácností. Napríklad z detí, ktorých rodičia patria medzi desať percent najhoršie zarábajúcich, je podľa ich údajov na vysokých školách zapísaných 52 percent. „Podľa našej analýzy tvoria približne desať percent populácie,“ spresnil inštitút. Na vysoké školy vo veku 20 rokov chodí iba 3,6 percenta detí z najchudobnejších domácností. V skutočnosti je podľa IVP veľmi zriedkavé, že sa deti z rodín s najnižšími príjmami dostanú na vysokú školu.
Nízke zastúpenie detí z nízkopríjmových rodín medzi vysokoškolákmi možno vysvetliť kumulujúcimi sa vzdelávacími nerovnosťami, ktoré sa prehlbujú s každým stupňom vzdelávania. Vo veku troch rokov súvisí nízky príjem domácnosti s tým, že dieťa nie je zapísané do materskej školy. To môže ovplyvňovať jeho pripravenosť na základnú školu, následne školské výsledky a napokon aj šance dostať sa na kvalitné stredné školy. Práve vzdelávacie výsledky najviac ovplyvňujú, či sa žiak na vysokú školu zapíše. Deti z domácností v hmotnej núdzi často končia v nematuritných odboroch alebo strednú školu ukončia predčasne.
