Bratislava 19. septembra (TASR) - Záškoláctvo na Slovensku zostáva dlhodobou výzvou. Pandémia krátkodobo zmenila štatistický obraz neospravedlnených hodín, no po jej odznení sa dlhodobé trendy opätovne potvrdili. Výrazné rozdiely medzi regiónmi a typmi škôl pretrvávajú. Vyplýva to z komplexnej analýzy vývoja záškoláctva v rokoch 2014 až 2024 z dielne Centra vedecko-technických informácií (CVTI) SR. TASR o tom informoval odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.

Analýza ukázala, že v základných školách sa priemerný počet neospravedlnených hodín na žiaka v sledovanom období pohyboval okolo 5,5 hodiny ročne. Výrazný pokles z úrovne prevyšujúcej šesť hodín ročne nastal v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19. S prechodom na dištančné vzdelávanie priemer klesol na 3,57 hodiny ročne. Tento pokles však nepredstavoval reálne zlepšenie dochádzky, skôr dôsledok zmeneného spôsobu evidencie absencií. Po návrate do prezenčného vyučovania sa počet neospravedlnených hodín opätovne výrazne zvýšil v priemere na päť hodín na žiaka ročne.

„Zistenia potvrdzujú potrebu cielenej regionálnej podpory, posilnenia spolupráce škôl s rodinami aj sociálnych intervencií v oblastiach, kde je záškoláctvo dlhodobo najvyššie,“ uviedla autorka analýzy Mária Janková z CVTI.

Preto rezort školstva reagoval viacerými systémovými opatreniami. Pripomenul, že novelou školského zákona zaviedol dvojstupňový režim ospravedlňovania vymeškaných hodín - v prísnejšej a voľnejšej podobe - s cieľom znížiť absencie žiakov, obmedziť zneužívanie systému ospravedlneniek a posilniť ochranu práva žiakov na kvalitné vzdelávanie.

Posilňovaná je podľa ministerstva aj prevencia priamo na úrovni škôl, a to s dôrazom na včasnú identifikáciu rizikového správania a podporu preventívnych mechanizmov ešte pred vznikom dlhodobého záškoláctva. Dôležitou súčasťou týchto krokov je podľa neho tiež systematické rozširovanie podporných opatrení a fungovanie školských podporných tímov, ktoré prepájajú pedagogické, odborné a poradenské kapacity školy.

Dôraz kladie i na spoluprácu s rodinou a miestnou komunitou, ktorá je podľa rezortu kľúčová najmä v regiónoch s dlhodobo zvýšenou mierou absencií. Ako uviedol, od budúceho roku má túto spoluprácu posilniť aj zavedenie komunitného asistenta, ktorý bude pomáhať prepájať školu, rodinu a sociálne služby.

Spomenul tiež, že súčasne sa realizujú opatrenia zamerané na podporu duševného zdravia a motivácie žiakov, keďže psychická pohoda a pocit bezpečia v škole majú podľa ministerstva priamy vplyv na školskú dochádzku.

Osobitná pozornosť je podľa neho venovaná žiakom z rizikových skupín. V tejto súvislosti realizuje národný projekt zameraný na prevenciu predčasného ukončenia školskej dochádzky, ktorý kombinuje vzdelávacie, sociálne a poradenské intervencie tam, kde je riziko záškoláctva najvyššie.

„Aj tie najlepšie podmienky vo vzdelávaní strácajú zmysel, ak žiaci pravidelne nenavštevujú školu. Dáta jasne ukazujú, že školská dochádzka je základným predpokladom úspešného vzdelávania,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).