Bratislava 17. júna (TASR) - Astronomické leto sa začína v nedeľu (21. 6.) letným slnovratom, keď je severná pologuľa Zeme najviac priklonená k Slnku. V tomto období je deň najdlhší v roku a Slnko je nad obzorom 16 hodín a desať minút. S nocou sa vyrovná v okolí jesennej rovnodennosti a bude sa skracovať až do zimného slnovratu 21. decembra. TASR o tom informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.

Slávnosť letného slnovratu je jedným z najvýznamnejších sviatkov Slovanov a sú s ním spojené viaceré rituály. „Na mnohých miestach sa zapaľujú Jánske ohne, skáče cez vatru, z kopcov sa púšťajú zapálené kolesá, vijú vence či vykonávajú obradné kúpania. Všetky tieto zvyky súvisia s vierou a túžbou po dobrom a teplom lete (oheň) i dostatku vody (kúpanie) pre dozrievanie úrody,“ priblížil Rapavý.

Ako doplnil, do súčasnosti sa zachovali krajové názvy spojené s kúpaním, napríklad Kupalo, Kupajlo, Kalojan alebo aj označenie najkratšej noci v roku ako Vajano odvodené od slovného spojenia svätý/svetlý Jano. Podľa ľudovej tradície sa v túto noc otvárajú poklady zeme, ukazujú sa víly a škriatkovia, je možné porozumieť reči zvierat a nazbierané liečivé byliny sú najúčinnejšie.

Podotkol, že letný slnovrat bol významným okamihom, ktorý poznali už staroveké národy. Niektoré stavby a chrámy boli orientované podľa východu či západu Slnka. Tento súvis podľa Rapavého možno nájsť napríklad aj u známej megalitickej stavby Stonehenge v anglickom grófstve Wiltshire, ktorej najstaršie časti majú viac ako 5000 rokov.

Letný slnovrat môže nastať 20. alebo až 22. júna. Naposledy nastal 20. júna v roku 2020, prvýkrát od roku 1796, a 22. júna bude až v roku 2103. „Leto je najdlhším ročným obdobím a stále sa predlžuje, čo bude trvať až do roku 4000, keď bude o šesť hodín a 43 minút dlhšie ako v súčasnosti,“ dodal Rapavý.