Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Slovensko

Atentát na Františka Ferdinanda d’Este rozpútal prvú svetovú vojnu

Na archívnej snímke z 28. júna 1914 rakúsky arcivojvoda František Ferdinand a jeho manželka Žofia prichádzajú v aute na návštevu v Sarajeve. Gavrilo Princip bol srbský nacionalista, ktorý zavraždil rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho ženu grófku Žofiu v Sarajeve 28. júna, 1914, čo vyvolalo rakúsky zásah voči Srbsku, ktorý neskôr vyústil do 1. svetovej vojny. Foto: TASR/AP

Aj keď bol atentát na neho iba zámienkou, a nie príčinou rozpútania prvej svetovej vojny, znamenal nielen zánik habsburskej monarchie, ale aj dovtedajšej podoby celého sveta.

Sarajevo/Bratislava 18. júla (TASR) - Arcivojvodu Františka Ferdinanda d’Este, následníka rakúsko-uhorského trónu a synovca cisára Františka Jozefa I. v roku 1896 dezignovali za následníka trónu Rakúsko-Uhorska a 28. júna 1914 zavraždili v Sarajeve.

Aj keď bol atentát na neho iba zámienkou, a nie príčinou rozpútania prvej svetovej vojny, znamenal nielen zánik habsburskej monarchie, ale aj dovtedajšej podoby celého sveta. Osudné výstrely v Sarajeve, ktoré zmenili svet, padli 28. júna 1914.

František Ferdinand (18. decembra 1863 - 28. júna 1914) bol najstarším synom arcivojvodu Karola Ľudovíta, brata cisára Františka Jozefa I. Z hľadiska nástupníctva na trón bol pôvodne na treťom mieste v poradí, takže nastúpil na vojenskú dráhu.

Po samovražde jediného cisárovho syna Rudolfa v roku 1889 sa následníkom trónu oficiálne stal Karol Ľudovít. Už vtedy sa však počítalo s tým, že na trón nastúpi skôr jeho syn. Oficiálne Františka Ferdinanda za následníka rakúsko-uhorského trónu ustanovili po smrti jeho otca v roku 1896.

Už po vymenovaní za následníka sa napriek odporu cisára oženil s grófkou Žofiou Chotkovou, ktorá síce pochádzala z významného českého šľachtického rodu, z hľadiska panovníckej rodiny však išlo o svadbu hlboko pod úroveň. František Ferdinand sa musel preto vzdať nástupníckeho práva pre deti z tohto manželstva.

V roku 1913 vymenovali Františka Ferdinanda za generálneho inšpektora armády. Z tejto funkcie mal dohliadať aj na veľké letné cvičenie rakúsko-uhorskej armády, ktoré sa v roku 1914 uskutočnilo v Bosne.

Po ukončení manévrov pricestoval František Ferdinand aj s manželkou 28. júna 1914 na oficiálnu návštevu do Sarajeva, metropoly Bosny. Ignoroval varovanie z mnohých zdrojov, že by mohol byť v meste ohrozený.

Slabé bezpečnostné opatrenia

Opatrenia na jeho ochranu boli primitívne. Cestou zo stanice na sarajevskú radnicu na kolónu s budúcim panovníkom zaútočil prvý z atentátnikov, ktorý na jeho auto hodil bombu. Tá však vybuchla pod nasledujúcim autom a poranila následníkovho pobočníka.

Kolóna po chvíľke pokračovala v ceste. Rozhodlo sa, že následník napriek ohrozeniu bude pokračovať v návšteve mesta. Z bezpečnostných dôvodov však zmenili trasu cesty, ale zabudli o tom informovať šoféra následníkovho auta, ktorý auto nasmeroval po pôvodne dohodnutej trase, kde stál ďalší z atentátnikov Gavrilo Princip, ktorý dvakrát vystrelil. Prvá guľka zasiahla Žofiu do brucha, druhá Františka Ferdinanda priamo do krku. Obidvaja hneď zomreli.

Atentátnik Gavrilo Princip bol členom srbskej skupiny Mladá Bosna a skupiny Čierna ruka, ktorá sa zasadzovala o zjednotenie Bosny a Srbska. Bosnu, bývalú provinciu Osmanskej ríše, obývanú prevažne Srbmi a moslimskými Bosniakmi, obsadilo Rakúsko-Uhorsko v roku 1878.

Extrémistickí srbskí nacionalisti požadovali pripojenie Bosny k samostatnému Srbsku. Gavrila Principa ihneď uväznili a keďže nebol plnoletý, nedostal trest smrti, len 20 rokov väzenia. Trest si odpykával vo väznici v Terezíne, kde po dvoch rokoch zomrel na tuberkulózu.

Po vypršaní ultimáta s ostro formulovanými podmienkami pre Srbsko 28. júla 1914 vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku a rozpútala sa prvá svetová vojna.

Atentátnici zabili potenciálneho panovníka, ktorý sa chcel vo väčšej miere opierať práve o slovanské národy žijúce v ríši. Ferdinand si uvedomoval nutnosť modernizácie ríše. Po svojom nástupe na trón chcel revidovať dualistické usporiadanie monarchie a premeniť ju na funkčnú federáciu, na silnú stredoeurópsku mocnosť. Vo svojom sídle, viedenskom letohrádku Belvedere, sa stretával so zástupcami rôznych uhorských národov a debatoval s nimi o tomto probléme.

Slovákov tam zastupoval neskorší významný prvorepublikový politik, doktor Milan Hodža.