Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Za pozitívum môžeme označiť slobodu v rozhodovaní, konaní a samostatnosti v aktivitách smerom k veriacim.
Autor TASR
Bratislava 31. decembra (TASR) - Rozdelenie federácie prinieslo obnovu duchovného i materiálneho života cirkvi na Slovensku. Vývoj spoločnosti i štátu priniesol nový model, v ktorom katolícka cirkev obsadila všetky biskupstvá, na Slovensku sú aj pomocní biskupi a nanovo sa vybudovali štruktúry každého biskupského úradu. Pre TASR to v hodnotení 30. rokov od rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS), košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober.
"Hneď v počiatkoch sme vstúpili do školstva a začali zakladať cirkevné školy, to bolo čosi mimoriadne. Je potrebné pripomenúť aj vznik Katolíckej univerzity v Ružomberku, čím sme okrem základného a stredného školstva vybudovali aj univerzitné štruktúry," povedal predseda KBS. Poznamenal, že sa obnovili semináre, začala sa reštitúcia cirkevného majetku, zorganizovali tri pochody za život, trikrát sme privítali na návšteve Slovenska Svätého Otca. "To sú všetko veci, ktoré hovoria o tom, že cirkev na Slovensku začala žiť," povedal.
Za pozitívum môžeme označiť slobodu v rozhodovaní, konaní a samostatnosti v aktivitách smerom k veriacim. "Pozitívne je, že cirkev sa postavila za integráciu Slovenska do európskych štruktúr. Pozitívne vnímam aj fakt, že bol zmluvne upravený vzťah Slovenska a Svätej stolice, keď bola v roku 2000 podpísaná Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou," povedal Bober. Zmluva upravuje vzájomné vzťahy a na medzinárodnej úrovni potvrdzuje vytvorenie základných podmienok na slobodné pôsobenie katolíckej cirkvi na Slovensku.
V roku 2008 došlo k reštrukturalizácii diecéz s menovaním nových biskupov. "Cirkev na Slovensku slávila viaceré jubilejné roky, napríklad Rok svätých Cyrila a Metoda (2013) či Rok Sedembolestnej Panny Márie (2014). V posledných rokoch cirkev svoju pozornosť sústredila na témy ako podpora života, manželstvo, rodina a mládež," uviedol. Pozitívny vývoj podľa Bobera zaznamenali aj vzťahy s ostatnými kresťanskými cirkvami a náboženskými spoločenstvami na Slovensku zoskupenými v Ekumenickej rade cirkví a predstaviteľmi Ústredného zväzu židovských náboženských obcí.
Cirkev na Slovensku bola tiež obohatená o nových novodobých blahoslavených - sestra Zdenka, Vasiľ Hopko, Titus Zeman a Anna Kolesárová. "Nemožno však obísť za posledných pár rokov stále rastúci vplyv sekularizácie na cirkev. Ovplyvňujú ju aj globálne témy ako fenomén migrácie a rýchle zmeny v mnohých oblastiach ľudského života. Stálou výzvou, najmä po pandémii, je evanjelizácia a sprevádzanie, podpora aktivít v spoločenstvách uznanie laikov, detí, mládeže, rodín a seniorov," povedal Bober. Ako uzavrel, výzvou je tiež jednota medzi kňazmi a biskupmi a dialóg so všetkými bez rozdielu.
"Hneď v počiatkoch sme vstúpili do školstva a začali zakladať cirkevné školy, to bolo čosi mimoriadne. Je potrebné pripomenúť aj vznik Katolíckej univerzity v Ružomberku, čím sme okrem základného a stredného školstva vybudovali aj univerzitné štruktúry," povedal predseda KBS. Poznamenal, že sa obnovili semináre, začala sa reštitúcia cirkevného majetku, zorganizovali tri pochody za život, trikrát sme privítali na návšteve Slovenska Svätého Otca. "To sú všetko veci, ktoré hovoria o tom, že cirkev na Slovensku začala žiť," povedal.
Za pozitívum môžeme označiť slobodu v rozhodovaní, konaní a samostatnosti v aktivitách smerom k veriacim. "Pozitívne je, že cirkev sa postavila za integráciu Slovenska do európskych štruktúr. Pozitívne vnímam aj fakt, že bol zmluvne upravený vzťah Slovenska a Svätej stolice, keď bola v roku 2000 podpísaná Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou," povedal Bober. Zmluva upravuje vzájomné vzťahy a na medzinárodnej úrovni potvrdzuje vytvorenie základných podmienok na slobodné pôsobenie katolíckej cirkvi na Slovensku.
V roku 2008 došlo k reštrukturalizácii diecéz s menovaním nových biskupov. "Cirkev na Slovensku slávila viaceré jubilejné roky, napríklad Rok svätých Cyrila a Metoda (2013) či Rok Sedembolestnej Panny Márie (2014). V posledných rokoch cirkev svoju pozornosť sústredila na témy ako podpora života, manželstvo, rodina a mládež," uviedol. Pozitívny vývoj podľa Bobera zaznamenali aj vzťahy s ostatnými kresťanskými cirkvami a náboženskými spoločenstvami na Slovensku zoskupenými v Ekumenickej rade cirkví a predstaviteľmi Ústredného zväzu židovských náboženských obcí.
Cirkev na Slovensku bola tiež obohatená o nových novodobých blahoslavených - sestra Zdenka, Vasiľ Hopko, Titus Zeman a Anna Kolesárová. "Nemožno však obísť za posledných pár rokov stále rastúci vplyv sekularizácie na cirkev. Ovplyvňujú ju aj globálne témy ako fenomén migrácie a rýchle zmeny v mnohých oblastiach ľudského života. Stálou výzvou, najmä po pandémii, je evanjelizácia a sprevádzanie, podpora aktivít v spoločenstvách uznanie laikov, detí, mládeže, rodín a seniorov," povedal Bober. Ako uzavrel, výzvou je tiež jednota medzi kňazmi a biskupmi a dialóg so všetkými bez rozdielu.
