Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Vyjadril sa aj k Indexu vnímania korupcie z dielne Transparency International. Upozornil pritom na to, že ide o prieskum medzi respondentami o tom, ako subjektívne vnímajú situáciu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 12. februára (TASR) - Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) si stojí za zmenou trestnej politiky štátu, ktorá sa nastavila v roku 2024. Uviedol to v pléne Národnej rady (NR) SR počas štvrtkovej hodiny otázok. Reagoval tak na otázku opozičnej poslankyne Beáty Jurík (PS) o tom, či vníma skokový pokles vyšetrovania trestných činov korupcie, prepad v rebríčku vnímania korupcie a nestíhanie viac ako 2000 daňových trestných činov ako svoju osobnú zodpovednosť. Poslankyňa si totiž myslí, že dané javy nastali ako dôsledok vládnej novely Trestného zákona.
„Zmenou trestnej politiky štátu sme chceli dosiahnuť, aby trestné právo bolo prostriedkom ultima ratio, to znamená, má sa používať vtedy, ak na postihovanie istého protiprávneho konania nepostačujú iné formy postihu, a to aj z hľadiska proporcionality uloženej sankcie vo vzťahu k spôsobenej škode,“ poznamenal.
Vyjadril sa aj k Indexu vnímania korupcie z dielne Transparency International. Upozornil pritom na to, že ide o prieskum medzi respondentami o tom, ako subjektívne vnímajú situáciu. „Ak sa vo verejnom priestore mesiace používajú slová katastrofa, rozvrat, kolaps, tak sa potom nečudujme, že vnímanie je negatívne,“ podotkol Susko. Zdôraznil však, že trestnú politiku štátu nemožno riadiť podľa pocitov, ale treba ju riadiť podľa právnych princípov, efektívnosti a reálnych výsledkov. Poukázal zároveň na to, že SR sa prepadla o dve miesta, nie na koniec rebríčka. „Ak by situácia bola taká dramatická, ako ju opisujete, bavíme sa o desiatkach miest, nie o marginálnom posune,“ odkázal Susko opozičnej poslankyni.
Minister sa vyjadril aj k daňovým deliktom. Nové pravidlá podľa jeho slov nepriniesli beztrestnosť. „V rámci daňových deliktov je možné uložiť sankcie, ktorými sú vysoké peňažné pokuty. Neznamená to beztrestnosť. Je to len zmena režimu z trestnoprávneho postihu na iný druh postihu v rámci toho, aké možnosti štát má,“ dodal.
TIS v utorok (10. 2.) predstavila globálny rebríček vnímania korupcie. Slovensko sa v ňom umiestnilo na 61. mieste zo 182 krajín. Medziročne kleslo o dve miesta. Zo 100 možných bodov získalo 48. Platí pritom, že čím vyššie skóre, tým je v krajine menej korupcie. Rozdiel medzi Slovenskom a priemerom Európskej únie v rebríčku je 14 bodov (48 oproti 62).
„Zmenou trestnej politiky štátu sme chceli dosiahnuť, aby trestné právo bolo prostriedkom ultima ratio, to znamená, má sa používať vtedy, ak na postihovanie istého protiprávneho konania nepostačujú iné formy postihu, a to aj z hľadiska proporcionality uloženej sankcie vo vzťahu k spôsobenej škode,“ poznamenal.
Vyjadril sa aj k Indexu vnímania korupcie z dielne Transparency International. Upozornil pritom na to, že ide o prieskum medzi respondentami o tom, ako subjektívne vnímajú situáciu. „Ak sa vo verejnom priestore mesiace používajú slová katastrofa, rozvrat, kolaps, tak sa potom nečudujme, že vnímanie je negatívne,“ podotkol Susko. Zdôraznil však, že trestnú politiku štátu nemožno riadiť podľa pocitov, ale treba ju riadiť podľa právnych princípov, efektívnosti a reálnych výsledkov. Poukázal zároveň na to, že SR sa prepadla o dve miesta, nie na koniec rebríčka. „Ak by situácia bola taká dramatická, ako ju opisujete, bavíme sa o desiatkach miest, nie o marginálnom posune,“ odkázal Susko opozičnej poslankyni.
Minister sa vyjadril aj k daňovým deliktom. Nové pravidlá podľa jeho slov nepriniesli beztrestnosť. „V rámci daňových deliktov je možné uložiť sankcie, ktorými sú vysoké peňažné pokuty. Neznamená to beztrestnosť. Je to len zmena režimu z trestnoprávneho postihu na iný druh postihu v rámci toho, aké možnosti štát má,“ dodal.
TIS v utorok (10. 2.) predstavila globálny rebríček vnímania korupcie. Slovensko sa v ňom umiestnilo na 61. mieste zo 182 krajín. Medziročne kleslo o dve miesta. Zo 100 možných bodov získalo 48. Platí pritom, že čím vyššie skóre, tým je v krajine menej korupcie. Rozdiel medzi Slovenskom a priemerom Európskej únie v rebríčku je 14 bodov (48 oproti 62).
