< sekcia Slovensko

Bátora: Z vykopávok vieme zistiť aj etické správanie ľudí v minulosti

Na snímke vedúci vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV Jozef Bátora. Foto: TERAZ.sk

Výskum z 50. rokov minulého storočia v Šuranoch odkryl stopy kanibalizmu, vysvetľuje archeológ prof. Jozef Bátora, ktorá bol hosťom Pavla Demeša v relácii SVET.

Bratislava 17. januára (Teraz.sk) – Z vykopávok sa veľa dozvieme aj o etickom správaní ľudí v minulosti. „Pri archeologickom výskume sme naďabili na hrob muža, ktorý mal silnú fraktúru stehennej kosti, tá sa mu zrástla, ale po sunula sa asi o desať centimetrov. Bol to človek, ktorý sa nevedel o seba postarať a bol na veľkú príťaž spoločnosti, ale tá sa oňho postarala, a to je dôkaz etického chovania ľudí pred štyri tisíc rokmi,“ vysvetľuje profesor Jozef Bátora.

V oblastiach, kde sa ľuďom darilo, logicky rástla aj populácia a v istom momente zásoby, ktoré mali, sa mohli minúť, objasňuje profesor Bátora ďalší fenomén, ktorý odhalili pri vykopávkach. „Mohol vzniknúť aj nedostatok potravy. Výskum z 50. rokov minulého storočia v Šuranoch odkryl stopy kanibalizmu,“ dodáva. Množstvom ľudí trpelo aj prostredie, v ktorom žili a postupne ho zdevastovali, vysvetľuje J. Bátora.

„Bez zveličovania možno Vráble označiť ako najstaršie mesto v strednej Európe, je asi štyri tisíc rokov staré. Keďže nikde na okolí nebolo tak rozsiahle sídlisko, zamýšľali sme sa, prečo bolo práve vo Vrábľoch,“ vysvetľuje J. Bátora. „Sídlisko leží na jednej z najúrodnejších pôd v rámci Slovenska, ďalším faktorom bolo, že leží na predhorí ložísk farebných kovov a metalurgia bola hlavným ´hýbateľom´ doby bronzovej... Zlato, ktoré sme v hroboch našli, pochádza zo zlatonosných potokov v okolí Zlatých Moraviec,“ dodáva archeológ.

Ako uviedol, „keďže máme takúto vzácnu lokalitu, bola by škoda, keby nálezy skončili v depozitároch. Prišiel som preto s návrhom archeoparku a múzea človeka staršej doby bronzovej,“ dodáva.

Pozrite si rozhovor Pavla Demeša s archeológom profesorom Jozefom Bátorom.