Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čierna Hora a Srbsko, majú momentálne najväčšie šance stať sa v priebehu desaťročia novými členmi Únie.
Autor TASR
Brusel 8. júna (TASR) - Západobalkánske krajiny kandidujúce na členstvo v Európskej únii pozorne sledujú debaty členských krajín Únie ohľadom paktu obnovy v predpokladanej hodnote 750 miliárd eur. Pôjde o budúci spoločný celoeurópsky dlh a noví členovia vstupom do EÚ preberú všetky povinnosti tohto bloku vrátane jeho dlhovej záťaže.
Pre TASR to potvrdil slovenský poslanec Európskeho parlamentu (EP) Vladimír Bilčík (Spolu-OD), ktorý je stálym spravodajcom EP pre Srbsko a tiež predsedom Delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ-Čierna Hora. Obe krajiny, Čierna Hora a Srbsko, majú momentálne najväčšie šance stať sa v priebehu desaťročia novými členmi Únie.
Bilčík pripomenul, že koronakríza rovnako ako Európsku úniu postihla aj jej najbližších susedov, avšak májový videosummit EÚ-Západný Balkán vyslal podľa neho jasný signál o tom, že Únia bude finančne pomáhať tomuto regiónu a aj investovať do jeho obnovy.
Spresnil, že balík finančnej pomoci vyčlenený pre krajiny západného Balkánu je súčasťou revidovaného viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021-27. Ten ešte musia schváliť členské krajiny i Európsky parlament.
"S Balkánom sa počíta ako s krajinami, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ. Nejde o krajiny typu Poľska. V prípade Srbska je to krajina o trochu väčšia ako Slovensko, takže si nemyslím, že tá finančná záťaž alebo ekonomické dôsledky rozšírenia bude to, čo nás bude trápiť najviac," opísal situáciu.
Na hospodársku obnovu Európskej únie po koronakríze si Únia požičia na finančných trhoch 750 miliárd eur, z toho 500 miliárd v podobe grantov a 250 miliárd v podobe výhodných pôžičiek. Celú túto čiastku by mala splácať až od roku 2028, po tri desaťročia.
V tom čase by už niektoré západobalkánske krajiny mohli byť členmi EÚ.
Na otázku TASR, či si kandidáti na členstvo uvedomujú, že ich čaká zdieľanie dlhov, ktoré Únia dohodla ešte pred ich vstupom, Bilčík upozornil na skutočnosť, že každá krajina v momente vstupu do EÚ preberá aj jej všetky existujúce záväzky.
"Ak by sme v momente budúceho rozšírenia mali záväzok spoločne splácať dlhy, ktoré dnes na seba prevezmeme, tak sa to bude týkať aj tých balkánskych krajín. To je súčasť hry," vysvetlil poslanec.
Pripomenul, že aj Slovensko, keď vstúpilo do EÚ, prebralo záväzky, ktoré v tom čase fungovali v Únii. "To je normálna súčasť hry a budeme s tým počítať. Ale zatiaľ vždy tie výhody členstva prevyšovali akékoľvek náklady," odkázal Bilčík.
Podľa jeho slov je teraz dôležité najmä to, ako situáciu po zdravotnej kríze zvládnu samotné západobalkánske krajiny a ako dobre sa dokážu pripraviť na svoje členstvo v EÚ.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Pre TASR to potvrdil slovenský poslanec Európskeho parlamentu (EP) Vladimír Bilčík (Spolu-OD), ktorý je stálym spravodajcom EP pre Srbsko a tiež predsedom Delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ-Čierna Hora. Obe krajiny, Čierna Hora a Srbsko, majú momentálne najväčšie šance stať sa v priebehu desaťročia novými členmi Únie.
Bilčík pripomenul, že koronakríza rovnako ako Európsku úniu postihla aj jej najbližších susedov, avšak májový videosummit EÚ-Západný Balkán vyslal podľa neho jasný signál o tom, že Únia bude finančne pomáhať tomuto regiónu a aj investovať do jeho obnovy.
Spresnil, že balík finančnej pomoci vyčlenený pre krajiny západného Balkánu je súčasťou revidovaného viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021-27. Ten ešte musia schváliť členské krajiny i Európsky parlament.
"S Balkánom sa počíta ako s krajinami, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ. Nejde o krajiny typu Poľska. V prípade Srbska je to krajina o trochu väčšia ako Slovensko, takže si nemyslím, že tá finančná záťaž alebo ekonomické dôsledky rozšírenia bude to, čo nás bude trápiť najviac," opísal situáciu.
Na hospodársku obnovu Európskej únie po koronakríze si Únia požičia na finančných trhoch 750 miliárd eur, z toho 500 miliárd v podobe grantov a 250 miliárd v podobe výhodných pôžičiek. Celú túto čiastku by mala splácať až od roku 2028, po tri desaťročia.
V tom čase by už niektoré západobalkánske krajiny mohli byť členmi EÚ.
Na otázku TASR, či si kandidáti na členstvo uvedomujú, že ich čaká zdieľanie dlhov, ktoré Únia dohodla ešte pred ich vstupom, Bilčík upozornil na skutočnosť, že každá krajina v momente vstupu do EÚ preberá aj jej všetky existujúce záväzky.
"Ak by sme v momente budúceho rozšírenia mali záväzok spoločne splácať dlhy, ktoré dnes na seba prevezmeme, tak sa to bude týkať aj tých balkánskych krajín. To je súčasť hry," vysvetlil poslanec.
Pripomenul, že aj Slovensko, keď vstúpilo do EÚ, prebralo záväzky, ktoré v tom čase fungovali v Únii. "To je normálna súčasť hry a budeme s tým počítať. Ale zatiaľ vždy tie výhody členstva prevyšovali akékoľvek náklady," odkázal Bilčík.
Podľa jeho slov je teraz dôležité najmä to, ako situáciu po zdravotnej kríze zvládnu samotné západobalkánske krajiny a ako dobre sa dokážu pripraviť na svoje členstvo v EÚ.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
