FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
SR sa stala súčasťou schengenského priestoru v roku 2007 počas prvej vlády Roberta Fica a od začiatku k nemu podľa Blanára pristupuje nielen ako k výhode, ale súčasne ako k záväzku.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 21. decembra (TASR) – Slovenská republika je spoľahlivým, zodpovedným a plnohodnotným členom schengenského priestoru a aktívne sa podieľa na jeho ochrane, rozvoji aj modernizácii, uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár pri príležitosti 18. výročia vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru, ktoré si Slovensko pripomína 21. decembra. TASR o tom informoval komunikačný odbor MZVEZ.
Podľa slov šéfa slovenskej diplomacie je Schengen jedným z najviditeľnejších a najhmatateľnejších benefitov európskej integrácie, ktorý má priamy vplyv na každodenný život občanov.
„Schengen znamená pre Slovensko slobodu pohybu, otvorenosť a prepojenosť s našimi susedmi aj Európou. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach uľahčilo cestovanie, podporilo hospodársky rast, rozvoj cestovného ruchu a zlepšilo kvalitu života najmä v pohraničných regiónoch. Je to konkrétny príklad toho, ako európska spolupráca prináša výsledky, ktoré ľudia pociťujú každý deň,“ zdôraznil Blanár.
SR sa stala súčasťou schengenského priestoru v roku 2007 počas prvej vlády Roberta Fica a od začiatku k nemu podľa Blanára pristupuje nielen ako k výhode, ale súčasne ako k záväzku. „Schengen nie je samozrejmosťou. Je to živý systém, ktorý musí reagovať na nové bezpečnostné, migračné a spoločenské výzvy. Skúsenosti posledných rokov spolu s migračnými tlakmi spojenými s opätovným zavádzaním kontrol na vnútorných hraniciach ukázali, že jeho fungovanie stojí na dôvere medzi štátmi a na efektívnej ochrane vonkajších hraníc,“ uviedol minister zahraničných vecí.
Slovenská republika sa podľa jeho slov aktívne zapája do prebiehajúcich diskusií o reforme a posilňovaní schengenského priestoru na úrovni Európskej únie a konzistentne presadzuje posilnenie ochrany jeho vonkajších hraníc. Slovenská republika v tejto súvislosti vysiela príslušníkov Policajného zboru na ochranu schengenskej hranice s Ukrajinou, ako tiež na podporu ochrany hranice Maďarska so Srbskom v rámci operačných aktivít agentúry Frontex.
Slovensko patrí podľa Blanára medzi krajiny, ktoré podporujú ďalšie rozširovanie schengenského priestoru o štáty spĺňajúce všetky technické aj politické kritériá.
Spolu so SR si 21. decembra toto výročie pripomína ďalších osem štátov Európskej únie, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a o tri roky neskôr sa stali súčasťou schengenského priestoru. Ide o Česko, Estónsko, Maďarsko, Maltu, Lotyšsko, Litvu, Poľsko a Slovinsko. Týmto dňom sa úsek štátnej hranice s Ukrajinou stal vonkajšou pozemnou hranicou schengenského priestoru a Slovensko sa stalo súčasťou najväčšej zóny voľného pohybu osôb na svete, v ktorej môže cestovať viac ako 450 miliónov ľudí.
Schengenský priestor zahŕňa 25 z 27 členských krajín Európskej únie, pričom výnimkou sú Cyprus a Írsko. Do Schengenu zároveň patria všetky štáty Európskeho združenia voľného obchodu – Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.
Podľa slov šéfa slovenskej diplomacie je Schengen jedným z najviditeľnejších a najhmatateľnejších benefitov európskej integrácie, ktorý má priamy vplyv na každodenný život občanov.
„Schengen znamená pre Slovensko slobodu pohybu, otvorenosť a prepojenosť s našimi susedmi aj Európou. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach uľahčilo cestovanie, podporilo hospodársky rast, rozvoj cestovného ruchu a zlepšilo kvalitu života najmä v pohraničných regiónoch. Je to konkrétny príklad toho, ako európska spolupráca prináša výsledky, ktoré ľudia pociťujú každý deň,“ zdôraznil Blanár.
SR sa stala súčasťou schengenského priestoru v roku 2007 počas prvej vlády Roberta Fica a od začiatku k nemu podľa Blanára pristupuje nielen ako k výhode, ale súčasne ako k záväzku. „Schengen nie je samozrejmosťou. Je to živý systém, ktorý musí reagovať na nové bezpečnostné, migračné a spoločenské výzvy. Skúsenosti posledných rokov spolu s migračnými tlakmi spojenými s opätovným zavádzaním kontrol na vnútorných hraniciach ukázali, že jeho fungovanie stojí na dôvere medzi štátmi a na efektívnej ochrane vonkajších hraníc,“ uviedol minister zahraničných vecí.
Slovenská republika sa podľa jeho slov aktívne zapája do prebiehajúcich diskusií o reforme a posilňovaní schengenského priestoru na úrovni Európskej únie a konzistentne presadzuje posilnenie ochrany jeho vonkajších hraníc. Slovenská republika v tejto súvislosti vysiela príslušníkov Policajného zboru na ochranu schengenskej hranice s Ukrajinou, ako tiež na podporu ochrany hranice Maďarska so Srbskom v rámci operačných aktivít agentúry Frontex.
Slovensko patrí podľa Blanára medzi krajiny, ktoré podporujú ďalšie rozširovanie schengenského priestoru o štáty spĺňajúce všetky technické aj politické kritériá.
Spolu so SR si 21. decembra toto výročie pripomína ďalších osem štátov Európskej únie, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a o tri roky neskôr sa stali súčasťou schengenského priestoru. Ide o Česko, Estónsko, Maďarsko, Maltu, Lotyšsko, Litvu, Poľsko a Slovinsko. Týmto dňom sa úsek štátnej hranice s Ukrajinou stal vonkajšou pozemnou hranicou schengenského priestoru a Slovensko sa stalo súčasťou najväčšej zóny voľného pohybu osôb na svete, v ktorej môže cestovať viac ako 450 miliónov ľudí.
Schengenský priestor zahŕňa 25 z 27 členských krajín Európskej únie, pričom výnimkou sú Cyprus a Írsko. Do Schengenu zároveň patria všetky štáty Európskeho združenia voľného obchodu – Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.
