Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 10. februára (Teraz.sk) - Stál pri zrode slovenskej ústavy, vystúpil na najvyšší vrch Afriky Kilimandžáro, bol výraznou postavou slovenského parlamentarizmu. Jeho typické „faktické poznámky“ plné sarkazmu a irónie, bývali často témou pre seriózne, aj bulvárne médiá.
Ako renomovaný právnik sa podieľal tvorbe parlamentnej legislatívy a prednášal právo na viacerých slovenských univerzitách.
Negatívne najviac zarezonovala vo verejnosti autonehoda v Modre, pri ktorej nafúkal dve promile.
Docent Ján Cuper náhle zomrel minulý týždeň 5. februára 2025 vo vieche na trhovisku na Miletičovej ulici v Bratislave počas rozhovoru s priateľmi. Mal 78 rokov.
Poslanec, právnik, advokát
Ján Cuper sa narodil 25. novembra 1946 v obci Dubová. V roku 1975 absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde potom pôsobil ako docent na Katedre teórie práva a sociálnych vied až do roku 2017. Taktiež prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde bol aj vedúcim katedry teórie štátu a práv. Je autorom viacerých vedeckých prác z oblasti právnej teórie, napríklad aj publikácie Štát a právo v otázkach a odpovediach. V roku 1998 mu udelil zastupujúci prezident Vladimír Mečiar Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik Slovenskej republiky. Slovenský politik Ján CuperFoto: TASR/Štefan Puškáš
Do parlamentných lavíc prvýkrát zasadol už v roku 1992, keď bol za Hnutie za demokratické Slovensko zvolený do slovenskej časti Snemovne národov. Vo Federálnom zhromaždení zotrval do zániku Česko-Slovenska v decembri 1992. Bol jedným z poslancov, ktorí hlasovali za zánik ČSFR.
V parlamentných voľbách v samostatnej Slovenskej republike v roku 1994 ho zvolili za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko. Poslancom bol aj v ďalšom volebnom období v rokoch 1998 – 2002 ako aj 2004 – 2006, keď vymenil v parlamente Sergeja Kozlíka, ktorý sa stal europoslancom. Šéfoval aj bratislavskej krajskej organizácii HZDS. Na protest proti tomu, že ho predseda HZDS Vladimír Mečiar odmietol zaradiť na kandidátku do nasledujúcich parlamentných volieb, z hnutia 16. marca 2006 vystúpil. Ján Cuper v parlamenteFoto: TASR
Neskôr sa zviditeľnil aj ako advokát, keď obhajoval exriaditeľa SIS Ivana Lexu a podporoval Mečiarove amnestie. "Toto, čo sa tu deje, je nie už o amnestiách ani podstate, ale o politike, deštrukcii moci a nastolení novej moci. A to je revolúcia a o tej hovoriť nechcem. Ja som revolucionár nikdy nebol," povedal podľa TASR Cuper na verejnej diskusii, ktorá sa uskutočnila v aule historickej budovy Univerzity Komenského 20. marca 2017.
V rovnaký rok vystúpil advokát Ivana Lexu na Kilimandžáro overiť svoje schopnosti. "Som šťastný, že sa mi to podarilo," uviedol Cuper po úspešnom výstupe na najvyššiu horu Afriky.
Autonehoda v Modre
V roku 2005 sa zviditeľnil tiež, keď spôsobil dopravnú nehodu vo vinárskom mestečku Modra pri Bratislave, kde narazil do zaparkovaného auta a zdemoloval dopravnú značku. Priznal sa k požitiu alkoholu, konkrétne pivu a vínu. "Áno, jedno malé pivo áno...Určite nie som opitý, vypil som dva deci vína...Orešanské...Samozrejme že mi chutilo," povedal Cuper. Aj keď nafúkal, vzhľadom ku vtedy platnej rozsiahlej poslaneckej imunite, mu policajti museli na druhý deň vrátiť vodičský preukaz. Ján Cuper v parlamente s kolegami z HZDSFoto: TASR
Práve Cuperova nehoda v Modre viedla zákonodarcov k prijatiu novely zákona o priestupkoch a zmenili aj príslušné ustanovenia ústavy, aby sa zákonodarcovia nabudúce nemohli odvolávať na svoju imunitu, ak sa pod vplyvom alkoholu dopustia dopravného priestupku.
Do vysokej politiky sa Cuper pokúsil vrátiť vo voľbách v roku 2016. A takmer sa mu to podarilo. Exposlanec kandidoval z 25 miesta za Kotlebovu ĽSNS. Nepodarilo sa mu však získať dostatok krúžkov, zostal ako prvý náhradník mimo parlamentu: Malou náplasťou mu bolo, že sa stal aspoň asistentom poslanca Juraja Kolesára z ĽSNS.
