Bratislava 3. januára (TASR) - O nízkej vymožiteľnosti práva, o slabej dôveryhodnosti justície, aj o zmenách v trestaní užívateľov drog hovoril v rozhovore pre TASR minister spravodlivosti Tomáš Borec (nom. Smeru-SD). Počas niekoľkých mesiacov na slovenskej politickej scéne podľa svojich slov zistil, že politika je "umením nemožného".

Neľutuje vstup do politiky?

Táto otázka je jednou z najčastejšie kladených otázok, ktoré dostávam od svojich známych. Odpoveď je nie, a to z jednoduchého dôvodu. Túto funkciu som prijal s určitým cieľom, a ten cieľ stále trvá. Nemal som pocit, že by mi v tom ktokoľvek bránil. Naopak, som podporovaný, aby som tento cieľ, ktorým je stabilizovanie justície a zvýšenie vymožiteľnosti práva, napĺňal.

Čakali ste, že budete prvým ministrom, ktorého opozícia bude chcieť odvolať?

Úprimne povedané, nie, ale za tých niekoľko mesiacov, čo som v politike, som si zvykol, že politika je naozaj umením nemožného, takže dá sa očakávať v postate čokoľvek.

Tvrdíte, že vaším hlavným cieľom je zvýšiť vymožiteľnosť práva. Podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra je Slovensko v oblasti vymožiteľnosti práva na 140. mieste zo 144 hodnotených krajín. Keď to rozmeníme na drobné, v čom je podľa vás problém nízkej vymožiteľnosti práva? Je to vysoký nápad vecí na súdoch, dĺžka konaní, korupcia?

V prvom rade tá správa odráža obdobie, počas ktorého to zisťovanie prebiehalo. Výskum prebiehal v obdobní od februára do apríla tohto roku, teda na konci funkčného obdobia bývalej vlády. Vymožiteľnosť práva je široký komplex rôznych jednotlivostí. Vstupujú do toho prvky ako dĺžka súdnych konaní, predvídateľnosť výsledku sporov, možnosť reálne sa dostať k výsledku súdneho konania. Je tam aj otázka, ako funguje rozhodcovské súdnictvo, ktoré je vyňaté zo sféry všeobecného súdnictva. Tam je tiež veľa problémov najmä v oblasti spotrebiteľského práva, kde majú spotrebitelia problém sa dovolať spravodlivosti. Ďalším zo základných parametrov vymožiteľnosti práva je to, že spravodlivosť musí prísť včas.

Priemerná dĺžka súdnych konaní v roku 2011 bola 11,4 mesiaca a podľa štatistík tá dĺžka každý rok klesá. Za akú dobu by sudcovia museli vybavovať veci, aby ste boli spokojný?

Mám úplne inú predstavu o dĺžke konania v rodinných veciach, v poručenských veciach, obchodných veciach, v trestných veciach. Treba to rozkategorizovať. Napríklad, ak ide o rozhodovanie o maloletých deťoch, tam to musí ísť naozaj čo najrýchlejšie. Inde môže byť tá citlivosť na dĺžku sporu trochu menšia. Každopádne som rád, že v priemere sa dĺžka sporov skracuje. No musíme prijať ďalšie legislatívne i nelegislatívne opatrenia na to, aby sa ešte viac skracovala.

Keď spomeniem napríklad starostlivosť o maloletých, v roku 2011 bola priemerná dĺžka konaní približne 6,2 mesiaca. Žaloba musí prísť na súd, sudca ju musí prečítať a podobne, kde vidíte rezervu, s ktorou by sa ešte dalo pracovať?

Keď to zoberiem z hľadiska procesov, čo sa všetko dá urobiť, veľa času sa stráca napríklad pri doručovaní. Preto chceme zaviesť takzvané elektronické doručovanie prostredníctvom dátových schránok, pri ktorom sa podstatne urýchli a posilní efektívnosť doručenia. Bude to mať vplyv nielen na rýchlosť konania, ale ušetríme aj na poštovnom. Jednoducho bude tu platiť fikcia doručenia. Účastníkovi príde upovedomenie napríklad formou SMS a pokiaľ si písomnosť z dátovej schránky do istého času neotvorí, tak sa to bude považovať, že mu písomnosť bola doručená a môže sa ďalej konať.

Foto: TASR/Martin Baumann

Predpokladám, že sa to najprv bude týkať iba právnických osôb.

Bude sa to týkať právnických osôb, advokátov a prípadne aj fyzických osôb – podnikateľov.

Dátová schránka je zjednodušene e-mail?

Nie je to klasický e-mail, je to úložisko, elektronická schránka, na Ústrednom portáli verejnej správy. Tak ako dnes, keď sa zaregistrujete na Ústrednom portáli verejnej správy, tak už tam máte dátovú schránku vytvorenú. Samozrejme, nastavenia notifikácie budú môcť byť rôzne, nielen cez e-mail, ale napríklad aj cez SMS.

Budete na tom pracovať v tomto roku?

Áno. Spolupracujeme na tom s ministerstvom financií, ktoré to má v gescii z legislatívneho hľadiska, a úradom vlády a jej podriadenou organizáciou Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby, ktoré majú na starosti technickú stránku. Na nás ostáva časť organizačnej práce, pokiaľ ide o súdy. Boli by sme radi, aby systém fungoval pre súdy čo najskôr, ale je fakt, že ide o časť širšieho riešenia pri doručovaní písomností v rámci e-governmentu od všetkých štátnych orgánov, nielen od súdov.

Pripravujete aj iné nástroje na skrátenie súdneho konania?

Samozrejme. Rýchlosť konania závisí aj od toho, ako sú nastavené zákonné limity, teda čo všetko musí sudca urobiť pre to, aby mohol napríklad len otvoriť samotné pojednávanie. Ako rýchlo môže spor ukončiť, ako musí prebiehať dokazovanie, kde ho určité veci v súčasnosti z hľadiska času nepustia. To všetko je predmetom diskusie a prípravy rekodifikácie úplne nového Občianskeho súdneho poriadku, ktorý riadi celé konanie na súde. Ten súčasný je z roku 1963, bol viac ako 70-krát novelizovaný a samozrejme nespĺňa tie potreby, ktoré by mal spĺňať.

Rekodifikačná komisia pracuje, ale termín, kedy má dodať výsledok, nie je stanovený.

Je to projekt na celé volebné obdobie, fixný termín stanovený nie je. No môžem povedať, že tá komisia pracuje veľmi intenzívne, v prvom štvrťroku by mala dodať vláde na schválenie legislatívny zámer celej rekodifikácie, od ktorého sa potom budú odvíjať konkrétne rozpracovania do paragrafového znenia. Je to však veľmi zložitý kódex, ktorý bude potrebovať čas na doladenie všetkých detailov.

Občiansky súdny poriadok sa teda urobí úplne nový alebo sa bude meniť postupne?

Úplne nový.

Foto: TASR/Martin Baumann

Sudcovia aj zamestnanci súdov sa sťažujú aj na materiálne podmienky. Môžete im sľúbiť zlepšenie?

To je otázka financií. Materiálne podmienky pozostávajú z viacerých oblastí, hovoríme o podmienkach vytvorených na prácu, to znamená, aký majú priestor a podobne. Druhá vec je, aké prostriedky majú k dispozícii. Myslím si, že je veľkou výzvou zabezpečiť lepšiu elektronickú komunikáciu, informatizáciu justície, ktorá bude šetriť čas. Pripravujeme napríklad projekt elektronického súdneho spisu. Dnes, keď sudca pracuje s papierovým spisom a spis si napríklad vezme domov na naštudovanie, nikto iný do neho v tom čase nemôže nahliadnuť. No účastníci konania sa potrebujú oboznámiť s najnovším vývojom sporu a potom tam prichádza k rôznym zdržaniam. Pokiaľ sa nám podarí zaviesť elektronický súdny spis, kde budú všetky listiny v elektronickej podobe a všetci účastníci budú môcť do toho spisu vstupovať kedykoľvek, tak sa neuveriteľne urýchli proces. V neposlednom rade bude celý proces výrazne transparentnejší, pretože odpadnú akékoľvek podozrenia z nezákonného zasahovania do spisu.

Je tento projekt už napísaný?

Už je napísaný a postupne ho budeme realizovať.

Bude sa financovať z rozpočtu alebo z európskych prostriedkov?

Konkrétne tento projekt bude prevažne financovaný vďaka podpore zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu.

Čo by ste ponúkli ministrovi financií za to, že do justície dá viac peňazí?

Podnikateľská sféra dlhodobo indikuje, že vymožiteľnosť práva je nízka, čo má vplyv na ekonomiku. Pre podnikateľov je najpodstatnejšie, že spor vyriešia rýchlo, aj keď za cenu nejakého kompromisu, a môžu ísť ďalej. Ale pokiaľ sú stále ťahaní k zemi spormi, tak ich to nekonečne zaťažuje. Chystáme zásadné kroky aj na poli exekučného a rozhodcovského práva, čo prispeje k vyššej vymožiteľnosti práva s pozitívnym dosahom na celú ekonomiku. Takže aby som to zhrnul, nielen ministrovi financií, ale celému podnikateľskému prostrediu vláda ponúka víziu vyššej vymožiteľnosti práva a stabilného podnikateľského prostredia. V neposlednom rade plánujeme spolu s ministerstvom financií ďalšie kroky na zefektívnenie boja proti daňovým podvodom.

Opatrenia, ktoré spomínate, sú skôr dlhodobého charakteru a aj komisie, ktoré ste zriadili, potrebujú čas na prácu. Na druhej strane vám exministerka vyčíta, že v justícii je ticho. Nenútia vás kolegovia, aby ste nejaký zákon predložili, aby bolo vidieť, že niečo sa deje?

Nie. V prvom rade treba povedať, že popri koncepčných projektoch denne riešim množstvo operatívnych vecí. A tiež nie je pravda, že som nepredložil žiadne zákony. Napríklad aj v oblasti justície parlament schválil niektoré dôležité opatrenia na zefektívnenie práce súdov, napríklad pri stážach sudcov. Množstvo práce sa robí aj v dennom výkone existujúcich kompetencií, osobitným prípadom je podávanie disciplinárnych návrhov. Na druhej strane si treba uvedomiť, že hektické prijímanie rôznych noviel má minimálny vplyv na reálny život. Takže mediálne výkriky spôsobu - rýchlo konajte, lebo nič nerobíte – si myslím, že nie je to, čo potrebuje justícia. Justícia potrebuje reformy, ktoré potrebuje spracovať, prijať a ktoré musia byť kvalitné. Legislatíve rýchlosť a uponáhľanosť nesvedčí.

Foto: TASR/Michal Svítok

Problémom justície je nízka dôveryhodnosť. Čo sú hlavné príčiny?

Je ich viac. Ľudia vychádzajú z vlastných skúseností a z informácií médií. V médiách odznelo veľmi veľa rôznych vyhlásení politikov a informácií o ich činoch, ktoré mali za následok určitú politizáciu justície. To rozhodne nemalo pozitívny dopad na dôveryhodnosť justície. Samozrejme, legitímna kritika musí mať v médiách svoje miesto. No pokiaľ úprimne chceme, aby sa kvalita justície zlepšila, tak to neurobíme vyhláseniami a neustálym spochybňovaním súdnictva, ale konkrétnymi činmi.

Teraz hovoríte o predsedovi Najvyššieho súdu?

Hovorím aj o politickom súboji, ktorý prebiehal medzi bývalou ministerkou spravodlivosti a predsedom Najvyššieho súdu. Vnímal som to ako politický súboj, kde išlo aj o naháňanie politických bodov. Je to legitímne z pohľadu politika, ale ja sa pýtam, aký dosah to malo na zlepšovanie kvality výkonu justície vo vzťahu k občanom?

Nemôžu si sudcovia za zlý imidž aj sami? Boli tu predsa medializované hrubé chyby v rozhodovaní, ich postoj k antidiskriminačným žalobám alebo k sudcovským platom.

Ak hovoríme o chybách sudcov, tak sudcovia sú tiež len ľudia, aj oni sa dopúšťajú chýb. Tak ako aj iná oblasť činnosti, aj tu treba nachádzať vhodné nástroje na to, aby, ak niekto spraví chybu, bol za to primerane potrestaný. Ak si ale uvedomíme množstve sudcov, ktorých je okolo 1300, a počet medializovaných prípadov, myslím, že to nevybočuje zo štandardu v iných povolaniach. V každom prípade však vždy musí nastúpiť pri pochybení primeraná reakcia. Práve vyvodzovanie zodpovednosti je jedna z vecí, ktorú som si aj ja povedal, že je potrebné posilňovať. Pretože pilierom justície nemôže byť len nezávislosť sudcov v ich rozhodovacej činnosti, ale aj účinný systém vyvodzovania zodpovednosti. Myslím, že v tejto druhej oblasti ešte je čo robiť.

A čo antidiskriminačné žaloby?

Je to relikt z obdobia, keď vznikol Špeciálny súd, nastavili sa platy špeciálnych sudcov a vznikla disparita z hľadiska odmeňovania. Ústavný súd následne povedal, že taký veľký rozdiel v odmeňovaní je v rozpore s ústavou a tam nastala zmena. Toto samo o sebe signalizuje, že to nebolo v poriadku. Preto som aj povedal, že chápem sudcov, pokiaľ ide o to, že tie žaloby podávali. Čo sa mne nepáči, je, že išli do roviny finančnej, kde žiadali náhradu. Povedal som, že som ochotný sudcom sa za tento problém ospravedlniť, ale čo sa týka majetkových nárokov, s tými absolútne nesúhlasím. Niektorí aj na túto výzvu zareagovali. Celkovo sudcov, ktorí podali žalobu, bolo okolo 800, pričom celkový počet tých antidiskriminačných žalôb bol 392. Dnes je počet živých konaní okolo 270.

Koľkí sudcovia prijali vaše ospravedlnenie?

Toto presne vyčísliť nevieme. No sudcov, ktorí vzali návrh späť, je vyše sto.

Máte číslo, koľkým sudcom musel štát v súvislosti s týmito žalobami zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy?

Mám. To číslo je nula.

Aká je nálada vo väzniciach? Na strane Zboru väzenskej a justičnej stráže aj na strane väzňov. Vychádzajme z toho, že väznice sú plné a príslušníkov justičnej stráže je stále rovnako, ubralo sa im z platov.

Z hľadiska platovej politiky dobre vieme, že platí všeobecný predpis týkajúci sa znižovania platov v štátnej správe o päť percent. Preto som veľmi rád, že sa nám s odborármi zo zboru podarilo podpísať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, vďaka ktorej napríklad udržíme výšku rizikového príplatku a ďalšie výhody. Treba si uvedomiť, že napriek preťaženosti väzníc, napriek tomu, aká je tam tým pádom situácia ťažká, si príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže plnia svoje úlohy veľmi poctivo a zodpovedne. Musím povedať, že si veľmi vážim ich prístup aj postoje.

Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu vypadli z kapitálových výdavkov ministerstva spravodlivosti tri milióny eur. Kde sa to odrazí?

Je určitý plán rekonštrukcií väzníc, ktorý by mal prebehnúť v tomto roku, takže tam budeme musieť ešte so Zborom väzenskej a justičnej stráže rozhodnúť, čo pozastavíme, kde to bude mať najmenšie bezpečnostné dosahy. Budeme musieť veľmi citlivo zvážiť, kde pribrzdíme investície. Z hľadiska preťaženosti väzníc ešte očakávame do budúcnosti zlepšenie situácie, ak sa nám podarí zrealizovať projekt elektronického monitoringu odsúdených.

Čím je spôsobené to, že od roku 2008 do tohto roku stúpol počet väzňov z 8000 na 11.000?

Nastavením trestnej politiky štátu. Novým trestným zákonom (účinný od 1.1.2006 – pozn.) boli zavedené určité prvky, ktoré zvýšili prísnosť ukladania trestov a stúpajúcu tendenciu pribúdania väzňov.

Chcete preto trestný zákon zmierniť?

Nechceme miernejší Trestný zákon, ale spravodlivejší Trestný zákon. V niektorých prípadoch sa nám zdá, že by sa malo zaviesť viac možností na zohľadňovanie konkrétnych špecifík jednotlivého prípadu a trochu upraviť striktné pravidlá výpočtu trestov. Občas sa totiž stáva, že súd musí uložiť taký vysoký trest, že to vo verejnosti vzbudzuje až nevôľu. Na druhej strane treba povedať, že bez znalosti celého spisu nemožno prípad zodpovedne hodnotiť. V každom prípade však bude prebiehať o každej jednej úprave najprv dôsledná odborná diskusia.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Čo očakávate od alternatívnych trestov?

Alternatívne tresty sú v zákone upravené, to, čo potrebujeme, je vytvorenie podmienok pre ich širšie ukladanie. Ide napríklad o trest domáceho väzenia a elektronický monitoring odsúdených. V súčasnosti je ukladanie takéhoto alternatívneho trestu dosť náročné, keďže závisí od mediačných a probačných úradníkov, aby to kontrolovali, ale nie vždy je to v ich silách. Pritom ak sa nám podarí rozšíriť ukladanie trestov domáceho väzenia, ušetrí sa tým množstvo peňazí a ďalších spoločenských nákladov. Páchateľ trestného činu je na jednej strane potrestaný, plní sa prevýchovná funkcia, no netrpia jeho rodina, deti, chodí ďalej do práce a odvádza dane.

Budete prehodnocovať tresty za držanie drog?

V tejto súvislosti uvažujeme o určitej depenalizácii, to znamená hľadaní takých trestov, ktoré by boli primerané. Určite nepôjdeme cestou dekriminalizácie, teda odstránením trestnosti. Zároveň chceme, aby bol jasnejší rozdiel medzi tými, ktorí drogy predávajú, a tými, ktorí ich len užívajú. Musíme tam urobiť nápravu, pretože dnes ten rozdiel vôbec nie je taký, aký by mal byť. To je práca komisie, odborníci majú predstavu, ako toto môže fungovať, aby neboli zbytočne poškodzovaní ľudia, ktorí skôr potrebujú od spoločnosti pomoc.