< sekcia Slovensko

Najvyšší súd SR zamietol návrh na rozpustenie parlamentnej ĽSNS

Na snímke predseda strany ĽSNS Marian Kotleba (uprostred) a právni zástupcovia strany Radovan Hrádek (vľavo) a Tomáš Rosina v pojednávacej miestnosti NS SR v budove Ministerstva spravodlivosti (MS) SR 29. apríla 2019 v Bratislave. Foto: TASR/Jakub Kotian

Rozhodnutie súdu si vypočuli zástupcovia Generálnej prokuratúry (GP) SR aj štatutárny zástupca žalovanej ĽSNS a jej predseda Marian Kotleba.

Bratislava 29. apríla (TASR) - Senát Najvyššieho súdu (NS) SR zamietol návrh na rozpustenie parlamentnej ĽSNS. Rozhodnutie oznámil na pondelkovom pojednávaní.

Rozhodnutie súdu si vypočuli zástupcovia Generálnej prokuratúry (GP) SR aj štatutárny zástupca žalovanej ĽSNS a jej predseda Marian Kotleba.

Predsedníčka senátu Jana Zemková zdôraznila, že posúdili jednotlivé dôkazy obžaloby. V súvislosti s ohrozovaním demokracie bol podľa jej slov najdôležitejší prvok bezprostrednosti. Skonštatovala pri tom, že riziko nie je dostatočne bezprostredné, pretože strana nemá dosť poslancov v parlamente na to, aby sama schválila zákony, ktoré by mohli demokraciu ohroziť.

Argumentáciu obžaloby opierajúcu sa o trestné konania v prípade predsedu strany a jej dvoch poslancov, ktorými sa v súčasnosti zaoberajú súdy, nebolo podľa jej slov možné považovať za priťažujúcu okolnosť pri rozhodovaní. Podotkla, že do skončenia trestných konaní platí prezumpcia neviny a že NS vo veci rozpustenia ĽSNS rozhodoval ako správny súd, a nie trestný. Žaloba bola podľa jej slov nedostatočne podložená.

NS SR zastáva názor, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná strana v rámci svojho politického programu presadzuje vystúpenie Slovenskej republiky zo združenia NATO a má záujem o vypísanie referenda s otázkou o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie. Podľa názoru súdu tieto hodnotové východiská nepostačujú samé o sebe, v tomto štádiu konania, za dôvody, ktoré by mohli viesť k rozpusteniu politickej strany. "Nateraz nebolo preukázané, že by žalovaná strana na uvedený zámer použila prostriedky nezlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky," uvádza sa okrem iného v stanovisku NS SR, v ktorom sa čiastočne zdôvodňuje rozsudok a ktoré TASR poskytla hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.

Zároveň sa v stanovisku uvádza, že NS SR na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru že žalovanú stranu nie je možné rozpustiť len preto, že kritizuje ústavný a právny poriadok štátu a že sa zúčastňuje na tvorbe verejnej debaty na politickej scéne. Právomocou Najvyššieho súdu SR v kontradiktórnom súdnom spore tohto typu v právnom štáte nie je suplovanie úlohy žalobcu a vyhľadávanie dôkazov na jeho tvrdenia.

Návrh na rozpustenie strany podal na NS generálny prokurátor Jaromír Čižnár v máji 2017. Vo veci rozhodoval senát pod vedením predsedníčky Jany Zemkovej. Prvý raz sa začalo vo veci konať 9. apríla za prísnych bezpečnostných opatrení.

Zástupca Generálnej prokuratúry (GP) SR Ivan Minár vtedy argumentoval protirómskymi prejavmi strany. Opieral sa aj o vyjadrenia strany na adresu súčasného systému v štáte, ktorý podľa jeho slov označili za totalitný.

Obhajoba návrh odmietla s tým, že na rozpustenie strany nevidí dôvod. Predseda a štatutárny zástupca ĽSNS Marian Kotleba tvrdil, že žalobca nepredložil žiaden konkrétny dôvod, ktorý by dostatočne odôvodňoval návrh na rozpustenie strany.

NS SR už raz, a to koncom februára 2006, rozhodoval o zákaze činnosti krajne pravicovej strany Slovenská pospolitosť - Národná strana, ktorej viacerí členovia čelili vtedy obvineniam z trestných činov. Dôvodom na jej rozpustenie bolo podľa vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku skutočnosť, že strana svojimi stanovami, programom a činnosťou na území SR porušovala Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Následne NS SR predchodkyňu ĽSNS začiatkom marca 2006 aj zakázal.

Podklady na rozpustenie Pospolitosti vypracoval za GP vtedy, ako aj v súčasnosti pri ĽSNS ten istý prokurátor GP, Ivan Minár.

GP SR bude na rozhodnutie reagovať až po jeho písomnom doručení


Generálna prokuratúra (GP) SR si počká na písomné vyhotovenie a doručenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v oblasti zamietnutia návrhu na rozpustenie parlamentnej ĽSNS.

"Až potom bude možné zaujať relevantné stanovisko," reagovala pre TASR hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Senát Najvyššieho súdu (NS) SR zamietol návrh na rozpustenie parlamentnej ĽSNS. Rozhodnutie oznámil na pondelkovom pojednávaní. Návrh na rozpustenie strany podal na NS generálny prokurátor Jaromír Čižnár v máji 2017.

Chronológia udalostí spojených so vznikom ĽSNS a návrhom na jej rozpustenie

7. marca 1995 - Ministerstvo vnútra (MV) SR zaregistrovalo Ľudovú stranu. Subjekt vznikol po tom, ako sa o registráciu neúspešne pokúšala strana Slovenský národný front. Následne sa rozdelila na Ľudovú stranu a Slovenskú pospolitosť.

9. mája 1995 - Na MV SR bola zaregistrovaná ako občianske združenie aj Slovenská pospolitosť. Ustanovujúci snem sa konal 24. augusta 1996 v Dolnej Krupej. Podľa webstránky Slovenskej pospolitosti sa v jej radoch objavil Marian Kotleba ako vodca v roku 2002.

20. októbra 2000 - Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo Stranu priateľov vína, ktorú založil Milan Fogaš, neúspešný kandidát na post prezidenta SR v marci 1998 (v tom čase prezidenta volili poslanci NR SR). Stranu neskôr v roku 2010 prevzali stúpenci Slovenskej pospolitosti.

18. januára 2005 - MV SR zaregistrovalo Slovenskú pospolitosť ako politickú stranu aj napriek výhradám, ktoré voči tomuto subjektu vyslovilo počas predchádzajúceho obdobia.

28. augusta 2005 - Slovenská pospolitosť zorganizovala vo Zvolene tzv. fakľový pochod. Predstavitelia na podujatiach v Banskej Bystrici, v Martine či vo Zvolene odsúdili Slovenské národné povstanie (SNP) a označili ho za boľševický puč proti slovenskej samostatnosti.

28. októbra 2005 - Návrh na rozpustenie strany Slovenská pospolitosť - národná strana podal generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka na Najvyšší súd SR. Dôvodom bola podľa Trnku skutočnosť, že svojimi stanovami, programom a činnosťou na území SR porušovala Ústavu SR, ústavné zákony, zákony, ale aj medzinárodné zmluvy.

1. marca 2006 - Najvyšší súd SR rozpustil Slovenskú pospolitosť - národnú stranu, pretože vo svojom ľudovom programe podmieňovala účasť občanov na voľbách do NR SR registráciou v jednom zo stavov. Podľa senátu NS sa tým porušil ústavný princíp priamej, slobodnej a všeobecnej možnosti voliť a byť volený. Strana pokračovala v činnosti ako občianske združenie s názvom Slovenská pospolitosť.

17. júna 2006 - Niektorí čelní predstavitelia rozpustenej Slovenskej pospolitosti sa zúčastnili na parlamentných voľbách v roku 2006 na kandidátke Slovenskej ľudovej strany, tá však získala iba 0,16 percenta hlasov.

6. septembra 2006 - Šéf občianskeho združenia Slovenská pospolitosť Marian Kotleba, ktorý bol učiteľom na banskobystrickom osemročnom športovom gymnáziu, skončil ako pedagogický zamestnanec školy a pôsobil na jej pôde už iba ako technicko-hospodársky pracovník.

12. novembra 2008 - Občianske združenie Slovenská pospolitosť rozpustilo MV SR s odôvodnením, že šíri národnostnú nenávisť. Združenie sa voči tomuto rozhodnutiu odvolalo na Najvyšší súd SR.

17. novembra 2008 - Asi 500 pravicových extrémistov pod dohľadom mestskej aj štátnej polície demonštrovalo v uliciach centra Bratislavy v rámci zhromaždenia Pochod za slobodu.

18. mája 2009 - Strana priateľov vína zmenila názov na Ľudová strana sociálnej solidarity. Do tohto subjektu vstúpili predstavitelia Slovenskej pospolitosti, keď sa im počas roku 2009 nepodarilo zaregistrovať na MV SR stranu s názvom Naše Slovensko. Takýto subjekt už totiž existoval.

1. júla 2009 - NS SR na správnom konaní zrušil rozhodnutie MV SR z 12. novembra 2008 o rozpustení Slovenskej pospolitosti (SP) a vec vrátil na ďalšie konanie ministerstvu. NS SR uznal, že rozhodnutie ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) bolo nezákonné a neboli splnené zákonné podmienky na rozpustenie SP. SP ako občianske združenie tak fungovala ďalej aj po odvolacom konaní na NS SR.

8. augusta 2009 - Na neohlásenom a nepovolenom zhromaždení v Šarišských Michaľanoch, kde sa zišli prívrženci Slovenskej pospolitosti, musela zasahovať polícia. Kotlebovi prívrženci hádzali na policajtov kamene, fľaše a sklenené poháre. Poriadkové sily ich spacifikovali a vytlačili z areálu futbalového ihriska.

22. augusta 2009 - Pochodom 40 členov a prívržencov Slovenskej pospolitosti do centra mesta Krompachy sa začalo protestné zhromaždenie proti rómskej kriminalite. Vodcu pospolitosti Mariana Kotlebu zaistila v ten deň polícia. Vyšetrovateľ ho obvinil z trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia.

14. novembra 2009 - Ako nezávislý kandidát sa bývalý vodca Slovenskej pospolitosti Marian Kotleba uchádzal o post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Získal 13.629 hlasov, čo predstavuje 10,03 percenta, teda nepostúpil do druhého kola.

22. februára 2010 - Pôvodne Strana priateľov vína a neskôr Ľudová strana sociálnej solidarity zmenila názov na Ľudová stranu Naše Slovensko, ktorý používa dodnes v podobe Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko.

9. marca 2010 - Marian Kotleba, bývalý predseda Slovenskej pospolitosti (SP), potvrdil, že bude kandidovať v parlamentných voľbách v roku 2010 ako člen Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS).

12. júna 2010 - ĽSNS získala v parlamentných voľbách 1,33 percenta hlasov, volilo ju 33.724 občanov. Neúspešne Marian Kotleba kandidoval v roku 2010 aj v komunálnych voľbách v Banskej Bystrici.

10. marca 2012 - ĽSNS v predčasných parlamentných voľbách dosiahla výsledok 1,58 percenta (40.460 hlasov). V deň volieb zhodou okolností zhorel hrad Krásna Hôrka, čo podnietilo niekoľko zhromaždení ĽSNS v obci Krásnohorské Podhradie s avizovaným cieľom bojovať proti tzv. rómskej kriminalite.

9. novembra 2013 - Vo voľbách do VÚC skončil Marian Kotleba v prvom kole na druhom mieste so ziskom 21,3 percenta hlasov, volilo ho 26.521 voličov. Prvý bol Vladimír Maňka (Smer-SD) s 49,47 percenta (60.960 hlasov). V druhom kole 23. novembra zvíťazil Marian Kotleba, keď získal 55,53 percenta (71.397 hlasov).

5. marca 2016 - Konali sa riadne parlamentné voľby do NR SR, v nich získal Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko 8,04 percenta (209.779 hlasov). V Národnej rade Slovenskej republiky získala strana 14 kresiel, v súčasnosti ju zastupuje 13 poslancov.

9. marca 2016 - Generálna prokuratúra (GP) vzápätí po voľbách zaevidovala desiatky elektronických podaní, ktoré vyzývali generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára podať na Najvyšší súd podnet na rozpustenie Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS).

25. mája 2017 - Generálny prokurátor Slovenskej republiky Jaromír Čižnár podal 24. mája 2017 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na rozpustenie politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko.

8. júna 2017 – Ľudová strana sa premenovala na Ľudovú stranu Pevnosť Slovensko. Jej štatutárom je poslanec za ĽSNS Martin Beluský. Do tejto strany sa môžu presunúť predstavitelia strany Mariana Kotlebu ĽSNS v prípade jej zrušenia.

26. júla 2018 - Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal obžalobu na predsedu parlamentnej strany Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana K. Obvinil ho z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.

16. marca 2019 - Predseda ĽSNS Marian Kotleba sa zúčastnil na voľbách prezidenta SR, v prvom kole získal 10,39 percenta hlasov (222.935) a skončil na štvrtom mieste za Zuzanou Čaputovou, Marošom Šefčovičom a Štefanom Harabinom.

21. marca 2019 - Správne kolégium Najvyššieho súdu (NS) SR vytýčilo termín zasadnutia vo veci prípadného rozpustenia parlamentnej strany ĽSNS na 9. apríla.

9. apríla 2019 - Senát Najvyššieho súdu (NS) SR pojednával vo veci prípadného rozpustenia parlamentnej ĽSNS, pojednávanie a vynesenie rozhodnutia odročil na 29. apríla 2019.