Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 13. júl 2024
< sekcia Slovensko

VIDEO: Vláda schválila návrh bezpečnostných opatrení lex atentát

Na snímke zľava vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra, vicepremiér a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) a minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) počas tlačovej konferencie po 38. rokovaní vlády SR v Bratislave 12. júna 2024. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Do 12. septembra sa má pripraviť zoznam konkrétnych nehnuteľností vhodných na ubytovanie ústavných činiteľov, ktoré budú vyhovovať z hľadiska bezpečnosti.

Bratislava 12. júna (TASR) - Vláda v stredu schválila návrh zákona, tzv. lex atentát, ktorý má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR. Zároveň odporučila parlamentu prerokovať ho v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o reakciu na atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD).

MV má vytipovaných 11 budov na bývanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov



Ministerstvo vnútra (MV) SR má vytipovaných 11 nehnuteľností, ktoré môžu v budúcnosti slúžiť ako bývanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov. Počas leta by sa mali vybrať tri nehnuteľnosti spĺňajúce bezpečnostné podmienky. Po rokovaní vlády to povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

"Myslím, že ten proces sa vykryštalizuje počas leta a budeme pracovať s najvhodnejšími nehnuteľnosťami, ktoré budú zabezpečovať bývanie. Následne tam bude proces z hľadiska prispôsobenia aj všetkých bezpečnostných opatrení," skonštatoval Šutaj Eštok.



Finančné dosahy na obydlie a ochranu politikov podľa ministra vyčísli rezort vnútra pravdepodobne počas leta. Deklaruje, že štát je na to pripravený. Zároveň v súvislosti s ochranou predstaviteľov politického života uviedol, že Úrad na ochranu ústavných činiteľov je personálne poddimenzovaný. "Budeme musieť aj toto riešiť, ale urobím všetko pre to, aby sme zabezpečili ochranu aj opozičných lídrov," podotkol Šutaj Eštok.

Na margo návrhu poberania doživotného platu najvyššími ústavnými činiteľmi minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) uviedol, že to má svoj bezpečnostný aspekt. "Je všeobecný záujem o zachovanie týchto osôb v spoločenskom priestore a pôsobení. Na druhej strane, návrat do bežného povolania nie je možný," poznamenal Kaliňák. Doplnil, že žiadny z dlhoročne exponovaných politikov sa do bežného života nemá ako vrátiť.

Minister obrany v tejto súvislosti verí, že v budúcnosti by mohla vzniknúť rada starších. Pozostávala by podľa neho z bývalých top troch ústavných činiteľov, ktorí by mohli dostať určité kompetencie pri kontrole kvality demokracie či odpočúvania.

Vláda v stredu schválila návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát. Vyplýva z neho, že prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve úplné volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.

V rámci tzv. lex atentát by sa malo obmedziť konanie zhromaždení



Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Navrhuje to vláda v návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Vláda návrh odobrila na stredajšom zasadnutí. Navrhuje, aby ho parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní.

Vicepremiér Robert Kaliňák (Smer-SD) ozrejmil, že cieľom bolo upokojiť situáciu v oblasti zhromaždení. Pripomenul, že občania majú ústavou garantované právo na pokojné zhromaždenie, no často dochádzalo k pochybeniam. Pripomenul, že sa zavádzajú úlohy pre políciu a obce. "Musia intenzívne analyzovať žiadosti o zhromaždenia a byť schopní buď niektoré zhromaždenia dať od seba ďalej, alebo ich zakázať," uviedol.



Vláda navrhuje ustanoviť zákaz rušenia výkonu práva pokojne sa zhromažďovať. "Ide o jednu zo série úprav vyjadrujúcich snahu netolerovať konanie, ktorým sa iným bráni v slobodnom výkone politických práv," píše v materiáli ministerstvo obrany, ktoré návrh predložilo.

Zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov platí v súčasnosti na miesto, kde rokuje Národná rada SR. Vláda ho navrhuje rozšíriť na miesta, kde sídlia alebo rokujú vysoké ústavné orgány. "Cieľom je zabezpečiť podmienky na nerušený a plynulý chod činnosti týchto štátnych orgánov," uviedli v návrhu. Vláda tiež navrhuje priestorové obmedzenia konania zhromaždení vo vzťahu k miestam, kde vykonáva činnosť všeobecný súd. Ide aj o opatrenia obmedzujúce možnosti zásahu, respektíve tlaku na nezávislosť súdnej moci.

Doplniť by sa mohli i nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Zhromaždenie by sa mohlo zakázať, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisí s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta. Predchádzať by sa tak malo zhromaždeniam "pod oknami dotknutej osoby". Zhromaždenie by sa nemalo konať ani pri obave, že dôjde k stretu účastníkov viacerých konkurenčných zhromaždení, a tak sa nebude dať zabezpečiť ich riadny a pokojný priebeh. Ďalším dôvodom na zákaz zhromaždenia má byť obava, že dôjde k zásahu do práva na súkromie osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia osôb "a ochranu týchto práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami".

Vláda chce tiež rozšíriť ustanovenie o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia.

Zhromaždenia, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti, by sa mohli po novom konať prednostne mimo rezidenčných častí a miest, kde sa predpokladá sústreďovanie väčšieho počtu osôb.

Policajný zbor by mohol byť povinný informovať obec o potenciálnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia. Obci by mohla hroziť pokuta, ak bude mať od polície informácie o dôvodoch na zákaz zhromaždenia, nezakáže ho a riziká sa naplnia.

Nová legislatíva by tiež mohla zaviesť ďalšie dôvody na dopustenie sa priestupku proti zhromažďovaciemu právu. Ak to povaha priestupku umožňuje, podľa návrhu by mohlo byť možné sa ho dopustiť aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby. Sprísniť by sa mohli sankcie za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obdobné skutkové podstaty priestupkov, ktorými sa chráni výkon zhromažďovacieho práva, a to vo vzťahu k iným verejne prístupným podujatiam, ktoré výkon zhromažďovacieho práva nepokrýva.

Zvýšiť by sa mohla aj horná hranica pokuty v prípade úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania, vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Hranica by sa mohla zvýšiť z 99 eur na 1000 eur.

Policajt by mohol pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby oprávnený vyžadovať od ľudí prevádzkujúcich elektronické komunikačné siete alebo poskytujúcich elektronické komunikačné služby údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie. Potrebný by na to mal byť aj súhlas prokurátora.

Traja najvyšší ústavní činitelia by mali mať právo na nehnuteľnosť



Prezident, predseda Národnej rady (NR) SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat. Vyplýva to z návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát, ktorý v stredu schválila vláda. Zároveň odporučila parlamentu prerokovať ho v skrátenom legislatívnom konaní.

Ubytovanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov by mal zabezpečovať rezort vnútra. Pri zabezpečovaní ubytovania by sa okrem úžitkových a protokolárnych funkcií mal klásť veľký dôraz aj na ochrannú funkciu ubytovania. "Predpokladá sa, že jednotlivé ubytovania sa budú realizovať postupne, na základe aktuálne dostupnej ponuky tak, aby boli do budúcna pre troch najvyšších ústavných činiteľov pripravené stále rezidencie, využívané dlhodobo," uviedlo Ministerstvo obrany (MO) SR v materiáli.

Do 12. septembra sa má pripraviť zoznam konkrétnych nehnuteľností vhodných na ubytovanie ústavných činiteľov, ktoré budú vyhovovať z hľadiska bezpečnosti. "Ak ministerstvo vnútra vyhodnotí, že z ubytovaní, ktoré prichádzajú do úvahy, nejaké konkrétne vyhovuje bezpečnostným požiadavkám, bude ústavný činiteľ z dôvodu ochrany povinný takéto ubytovanie využívať," tvrdí rezort obrany.

Vláda ďalej navrhuje, aby právo na doživotný plat vo výške platu poslanca NR SR prislúchalo nielen prezidentovi, ale aj predsedovi parlamentu a predsedovi vlády. Malo by im byť priznané vtedy, ak vykonávajú svoju funkciu aspoň dve úplné, neskrátené volebné obdobia parlamentu. "Toto časové obdobie by malo vyjadriť, obdobne ako pri prezidentovi, zásadný rozsah angažovanosti vo verejnom priestore a určitý status s tým nevyhnutne spojený po skončení tohto angažovania sa," ozrejmili v materiáli.

Právo na doživotný plat by sa malo realizovať s dvomi výnimkami. Prvou je prípad, ak osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu. Vtedy sa podľa MO súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu počas tohto výkonu. Druhým prípadom je odsúdenie za úmyselný trestný čin, ktoré z dôvodu závažnosti konania znamená zánik práva na doživotný plat, vysvetlilo.

V lex atentáte taktiež navrhujú, aby sa ochrana poskytovala aj všetkým predsedom politických strán a hnutí, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v NR SR, pokiaľ sú poslancami a pokiaľ sa im neposkytuje ochrana z dôvodu výkonu inej funkcie ústavného činiteľa. Ochranu by mal mať aj generálny prokurátor a predseda Ústavného súdu SR. Minister vnútra má do 12. septembra zanalyzovať súčasné postupy pri ochrane ústavných činiteľov a určených objektov. Má takisto pripraviť návrhy opatrení na zvýšenie kvality poskytovania ochrany.