Referendum 2026
Všetky správy
Združenie priblížilo, že zlato v Dunaji pochádza z alpských hornín, ktoré sa vďaka sile rieky obrusujú a nesú po dunajskom dne.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 5. júla (TASR) - Na dunajskej pláži neďaleko obce Zlatná na Ostrove (okres Komárno) sa ryžuje zlato. Táto činnosť sa v minulosti vykonávala aj vyššie po toku v okolí obce Sap (okres Dunajská Streda) a aj v Bratislave. TASR o tom informovalo BROZ- ochranárske združenie.
Dvaja muži Attila Szabó a Mikuláš Kurcsík z okolia Komárna sa stále rekreačne venujú tejto činnosti. Postupne si podľa BROZ-u vylepšujú a zefektívňujú historickú technológiu dôkladného premývania dunajského štrku a piesku. Z neho sa totiž získavajú vzácne ligotavé zlatinky. „Zlato z Dunaja sa ťaží pomocou premývacej vane, kam nasypete dunajský štrk s pieskom a postupne ho premývate dunajskou vodou. Keď to robíte dôsledne a dobre, zlatinky sa postupne oddeľujú od piesku a zachytávajú v nižších častiach vane. Dočistiť a oddeliť od ďalších kovov, najmä od železa, ich musíte ešte pomocou ryžovacej misy,“ povedal Kurcsík.
Združenie priblížilo, že zlato v Dunaji pochádza z alpských hornín, ktoré sa vďaka sile rieky obrusujú a nesú po dunajskom dne. Postupne sa obrusuje aj zlato na menšie a menšie zlatinky a niektoré, tie najmenšie, sú tak malé a ľahké, že plávajú na hladine.
„Aj keď v minulosti boli ryžovacie technológie adekvátne dobe, čiže zastaralejšie, darilo sa z dunajského štrku vyťažiť viac. Za menej zlata v Dunaji v súčasnosti môžu najmä bariéry v toku - vodné elektrárne,“ tvrdia ochranári. V Rakúsku je vodných elektrární niekoľko. V prípade povodní sa dajú otvoriť zdola a sedimenty, v ktorých sa nachádza aj zlato, je možné vypláchnuť. Najväčšiu bariéru pre zlato podľa BROZ predstavuje Vodné dielo Gabčíkovo, kde takéto vypláchnutie sedimentov nie je konštrukčne možné. Od jeho postavenia je preto zlata výrazne menej.
Ochranári vysvetlili, že ryžovanie zlata ovplyvňuje aj nemožnosť prirodzeného usadzovania sedimentov na brehoch, keďže mnohé dunajské pláže sú pokryté brehovým opevnením, a to lomovým kameňom. Takéto kamenné opevnenie sa vodohospodársky využíva najmä na miestach stretu hlavného prúdenia s brehom, aby rieka v prípade povodní nemenila koryto a neukrajovala z riečnych brehov. Avšak v minulosti sa takéto opevnenie podľa združenia používalo aj na miestach, kde je prúd mierny a prirodzene by sa tvorili pláže. „Preto je miest s vhodnými podmienkami na ryžovanie výrazne menej ako v minulosti, keďže na väčšine vhodných miest sa k štrku na brehu ani nedostanete cez kamenné opevnenie“, poznamenal Szabó.
Tvrdí, že pri po vysokých prietokoch alebo povodniach sa však v Dunaji stále nejaké zlato objaví. „Nás veľmi baví ísť znova vyskúšať šťastie. A nielen šťastie, je za tým aj tvrdá a systematická práca a premytie množstva kubíkov dunajského štrku a piesku,“ dodal Szabó.
BROZ sa v rámci projektu Interreg Mystical Danube venuje zbieraniu a zaznamenávaniu tradičných spôsobov života v okolí Dunaja a ich prepojeniu s turistickým ruchom.
Dvaja muži Attila Szabó a Mikuláš Kurcsík z okolia Komárna sa stále rekreačne venujú tejto činnosti. Postupne si podľa BROZ-u vylepšujú a zefektívňujú historickú technológiu dôkladného premývania dunajského štrku a piesku. Z neho sa totiž získavajú vzácne ligotavé zlatinky. „Zlato z Dunaja sa ťaží pomocou premývacej vane, kam nasypete dunajský štrk s pieskom a postupne ho premývate dunajskou vodou. Keď to robíte dôsledne a dobre, zlatinky sa postupne oddeľujú od piesku a zachytávajú v nižších častiach vane. Dočistiť a oddeliť od ďalších kovov, najmä od železa, ich musíte ešte pomocou ryžovacej misy,“ povedal Kurcsík.
Združenie priblížilo, že zlato v Dunaji pochádza z alpských hornín, ktoré sa vďaka sile rieky obrusujú a nesú po dunajskom dne. Postupne sa obrusuje aj zlato na menšie a menšie zlatinky a niektoré, tie najmenšie, sú tak malé a ľahké, že plávajú na hladine.
„Aj keď v minulosti boli ryžovacie technológie adekvátne dobe, čiže zastaralejšie, darilo sa z dunajského štrku vyťažiť viac. Za menej zlata v Dunaji v súčasnosti môžu najmä bariéry v toku - vodné elektrárne,“ tvrdia ochranári. V Rakúsku je vodných elektrární niekoľko. V prípade povodní sa dajú otvoriť zdola a sedimenty, v ktorých sa nachádza aj zlato, je možné vypláchnuť. Najväčšiu bariéru pre zlato podľa BROZ predstavuje Vodné dielo Gabčíkovo, kde takéto vypláchnutie sedimentov nie je konštrukčne možné. Od jeho postavenia je preto zlata výrazne menej.
Ochranári vysvetlili, že ryžovanie zlata ovplyvňuje aj nemožnosť prirodzeného usadzovania sedimentov na brehoch, keďže mnohé dunajské pláže sú pokryté brehovým opevnením, a to lomovým kameňom. Takéto kamenné opevnenie sa vodohospodársky využíva najmä na miestach stretu hlavného prúdenia s brehom, aby rieka v prípade povodní nemenila koryto a neukrajovala z riečnych brehov. Avšak v minulosti sa takéto opevnenie podľa združenia používalo aj na miestach, kde je prúd mierny a prirodzene by sa tvorili pláže. „Preto je miest s vhodnými podmienkami na ryžovanie výrazne menej ako v minulosti, keďže na väčšine vhodných miest sa k štrku na brehu ani nedostanete cez kamenné opevnenie“, poznamenal Szabó.
Tvrdí, že pri po vysokých prietokoch alebo povodniach sa však v Dunaji stále nejaké zlato objaví. „Nás veľmi baví ísť znova vyskúšať šťastie. A nielen šťastie, je za tým aj tvrdá a systematická práca a premytie množstva kubíkov dunajského štrku a piesku,“ dodal Szabó.
BROZ sa v rámci projektu Interreg Mystical Danube venuje zbieraniu a zaznamenávaniu tradičných spôsobov života v okolí Dunaja a ich prepojeniu s turistickým ruchom.
