
Zámerom je vytvorenie vzťahu k vlakom i železnici ako takej.
Autor TASR
Ruskov 17. mája (TASR) - Pôvodne išlo o malú vyhliadku na prechádzajúce vlaky, postupne sa však miesto pri železničnej trati v obci Ruskov v okrese Košice-okolie mení na oddychovú zónu spojenú s hravým spoznávaním železnice. Jedinečný „Vlakopark Ruskov“ láka najmä deti a ich rodičov. Svojimi nápadmi, nadšením a najmä prácou vo voľnom čase za projektom stojí miestny železničiar, výpravca a dobrovoľník Jozef Mačaj.
„Vlakopark by mal byť miestom, kde by si deti a ich rodičia oddýchli, zabavili sa a hravou formou spoznali fungovanie ozajstnej veľkej železnice. Čiže zároveň železničným múzeom v prírode,“ priblížil projekt.
Prvotná vyhliadka vznikla v roku 2022. Blízkosť železnice vrátane širokorozchodnej trate umožňujú návštevníkom užívať si pohľad na prechádzajúce vlakové súpravy. Súčasťou areálu je posedenie, ale aj drevený vláčik či rôzne vyradené železničné prvky. Jednotlivé exponáty sú podľa Mačaja skĺbením prvkov zo skutočnej železnice a vyrobených zmenšených modelov pre hru a fantáziu detí. Zámerom je vytvorenie vzťahu k vlakom i železnici ako takej.
„Takýmto spôsobom sa snažím prezentovať železnicu verejnosti. Aby si aj človek, ktorého železnica až tak neláka, k nej našiel cestičku a zistil, že je to prevádzka, ktorá je naozaj zaujímavá,“ priblížil pre TASR Mačaj.
Vlakopark nízkonákladovo buduje už tri roky. Pomáha mu aj sused Andrej Timko a ďalší dobrovoľníci. Z niekdajšej húštiny a smetiska sa tak postupne stáva neformálne železničiarske múzeum pod holým nebom, ale aj interaktívny priestor pre deti. Ako Ruskovčan priblížil, ide o náročnú ručnú prácu a zveľadenie priestoru „meter po metri“.
V areáli nájde návštevník zaujímavé staré a vyradené železničné kúsky. Najnovším prírastkom je unikátna asi 150-ročná plechová železničná zastávka so secesnými prvkami určená na šrot, ktorú Mačaj kúpil cez online bazár. Po rekonštrukcii bude podľa neho slúžiť ako diskrétny priestor pre mamičky na uspávanie, dojčenie a prebaľovanie detí.
Návštevníci vlakoparku si môžu jednotlivé exponáty nielen obzerať, ale sa ich aj dotýkať. Vidieť možno historické svetelné návestidlá či drobné technické predmety, ako sú železničné telefóny a zvončeky. Ako základný stavebný prvok sú v areáli použité železničné podvaly.
„Mojím cieľom je priblížiť aj železničiarsku prácu, ktorú cestujúci nevidia a robia ju ľudia v pozadí, ale pre železnicu je nenahraditeľná. Ide o prácu návestných majstrov, ktorí sa starajú o výhybky, návestidlá, či traťovácku prácu, ktorá patrí medzi najťažšie na železnici,“ skonštatoval Ruskovčan.
Dobrovoľník financoval projekt na začiatku sám, aktuálne mu pomohla aj verejná zbierka. Budovaniu vlakoparku venuje takmer všetok svoj voľný čas, v pláne má pritom jeho ďalší rozvoj. „Sú to stovky dní práce, postup je pomalý. Práca fyzicky vyčerpáva, ale niekedy stačí vidieť tú radosť detí z výsledku a znova ma to 'nakopne',“ uzatvoril s tým, že si váži každú pomoc od ľudí z obce i okolia.
„Vlakopark by mal byť miestom, kde by si deti a ich rodičia oddýchli, zabavili sa a hravou formou spoznali fungovanie ozajstnej veľkej železnice. Čiže zároveň železničným múzeom v prírode,“ priblížil projekt.
Prvotná vyhliadka vznikla v roku 2022. Blízkosť železnice vrátane širokorozchodnej trate umožňujú návštevníkom užívať si pohľad na prechádzajúce vlakové súpravy. Súčasťou areálu je posedenie, ale aj drevený vláčik či rôzne vyradené železničné prvky. Jednotlivé exponáty sú podľa Mačaja skĺbením prvkov zo skutočnej železnice a vyrobených zmenšených modelov pre hru a fantáziu detí. Zámerom je vytvorenie vzťahu k vlakom i železnici ako takej.
„Takýmto spôsobom sa snažím prezentovať železnicu verejnosti. Aby si aj človek, ktorého železnica až tak neláka, k nej našiel cestičku a zistil, že je to prevádzka, ktorá je naozaj zaujímavá,“ priblížil pre TASR Mačaj.
Vlakopark nízkonákladovo buduje už tri roky. Pomáha mu aj sused Andrej Timko a ďalší dobrovoľníci. Z niekdajšej húštiny a smetiska sa tak postupne stáva neformálne železničiarske múzeum pod holým nebom, ale aj interaktívny priestor pre deti. Ako Ruskovčan priblížil, ide o náročnú ručnú prácu a zveľadenie priestoru „meter po metri“.
V areáli nájde návštevník zaujímavé staré a vyradené železničné kúsky. Najnovším prírastkom je unikátna asi 150-ročná plechová železničná zastávka so secesnými prvkami určená na šrot, ktorú Mačaj kúpil cez online bazár. Po rekonštrukcii bude podľa neho slúžiť ako diskrétny priestor pre mamičky na uspávanie, dojčenie a prebaľovanie detí.
Návštevníci vlakoparku si môžu jednotlivé exponáty nielen obzerať, ale sa ich aj dotýkať. Vidieť možno historické svetelné návestidlá či drobné technické predmety, ako sú železničné telefóny a zvončeky. Ako základný stavebný prvok sú v areáli použité železničné podvaly.
„Mojím cieľom je priblížiť aj železničiarsku prácu, ktorú cestujúci nevidia a robia ju ľudia v pozadí, ale pre železnicu je nenahraditeľná. Ide o prácu návestných majstrov, ktorí sa starajú o výhybky, návestidlá, či traťovácku prácu, ktorá patrí medzi najťažšie na železnici,“ skonštatoval Ruskovčan.
Dobrovoľník financoval projekt na začiatku sám, aktuálne mu pomohla aj verejná zbierka. Budovaniu vlakoparku venuje takmer všetok svoj voľný čas, v pláne má pritom jeho ďalší rozvoj. „Sú to stovky dní práce, postup je pomalý. Práca fyzicky vyčerpáva, ale niekedy stačí vidieť tú radosť detí z výsledku a znova ma to 'nakopne',“ uzatvoril s tým, že si váži každú pomoc od ľudí z obce i okolia.







