Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Slovensko

Čaputová a ďalší 20 prezidenti vyzvali na diskusiu o budúcnosti Európy

Prezidentka SR Zuzana Čaputová, archívna snímka. Foto: TASR - Martin Baumann

Európski lídri sa v liste zhodli, že potrebujeme silnú a efektívnu Európsku úniu, ktorá bude svetovým lídrom v prechode na udržateľný, klimaticky neutrálny a digitalizáciou podporovaný rozvoj.

Bratislava 8. mája (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa pripojila k spoločnému listu lídrov európskych štátov. Pri príležitosti Dňa Európy (9. 5.) v ňom vyzývajú na diskusiu o budúcnosti Európy. Celkovo ho podporilo 21 prezidentov. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

"Prezidenti v liste pripomínajú, že Európa čelí mnohým výzvam. Pandémia podľa nich ukázala okrem silných stránok európskej integrácie aj jej slabé miesta. Konferencia o budúcnosti Európy preto vytvára priestor na dialóg, rozhovory a diskusie o tom, čo očakávame od Európskej únie zajtra a čo pre to môžeme urobiť dnes," priblížil hovorca.

Európski lídri sa v liste zhodli, že potrebujeme "silnú a efektívnu Európsku úniu, ktorá bude svetovým lídrom v prechode na udržateľný, klimaticky neutrálny a digitalizáciou podporovaný rozvoj". Má ísť o Úniu, s ktorou sa dokážu všetci stotožniť. Občanov povzbudili, aby sa zapojili do diskusie.

List prezidentov 21 štátov EÚ pri príležitosti Dňa Európy


Celé znenie listu:

Porozprávajme sa o Európe

Pri príležitosti Dňa Európy by sme chceli srdečne zablahoželať všetkým európskym občanom. Tohtoročný Deň Európy je výnimočný. Už druhý rok po sebe ho oslavujeme v náročných podmienkach pandémie Covid-19. Naše myšlienky sú so všetkými, ktorí v jej dôsledku prežívajú utrpenie.

Tohtoročný Deň Európy je výnimočný aj preto, že sa ním začína Konferencia o budúcnosti Európy. Vyzývame občanov Európy, aby využili túto jedinečnú príležitosť na formovanie našej spoločnej budúcnosti.

Okolnosti sprevádzajúce diskusiu o budúcnosti Európy sú veľmi odlišné od predchádzajúcich rokov. V súčasnej situácii sa možno zdá, že na hlboké diskusie o budúcnosti Európy nie je dosť času. Práve pandémia Covid-19 nám však pripomenula, na čom v živote naozaj záleží: na našom zdraví, na našom vzťahu k prírode, na našich vzájomných vzťahoch s druhými ľuďmi, na vzájomnej solidarite a na spolupráci. Pandémia nastavila zrkadlo nášmu spôsobu života. Ukázala silné stránky európskej integrácie, ale aj jej slabé miesta. O tomto všetkom sa potrebujeme rozprávať.

Európania čelia mnohým výzvam: od riešenia klimatickej krízy a tvorby zelených ekonomík, cez hľadanie rovnováhy v prostredí zvyšujúcej sa konkurencie medzi globálnymi aktérmi až po úsilie o digitálnu transformáciu našich spoločností. Potrebujeme nové metódy a nové riešenia. Sila našich demokracií spočíva v tom, že do hľadania najlepšej cesty vpred sa zapojí čo najviac hlasov. Čím viac ľudí sa zapojí do širokej a otvorenej diskusie, tým lepšie pre Úniu.

Európsky projekt nemá v histórii obdobu. Od podpisu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele uplynulo už 70 rokov a od zrodu Európskeho spoločenstva v Ríme 64 rokov. V tom čase európski lídri našli spôsob, ako zjednotiť vojnou zničenú Európu. Pred tridsiatimi rokmi sa začalo zbližovanie východu a západu Európy. Spojili sa veľmi odlišné krajiny a spoločne vytvorili Európsku úniu. Každá z krajín si nesie svoje vlastné historické skúsenosti a bremená minulosti, s ktorými sa vyrovnáva sama, ale aj vo vzťahoch s inými krajinami.

Európsky projekt je projektom mieru a zmierenia. Bol takým od svojho zrodu a zostal takým aj dnes. Zasadzujeme sa za spoločnú strategickú víziu pre celú Európu, Európu v mieri, slobodnú a zjednotenú.

Všetky základné princípy európskej integrácie zostávajú extrémne dôležité aj dnes: sloboda, rovnosť, dodržiavanie ľudských práv, právny štát a sloboda prejavu, solidarita, demokracia a lojálnosť medzi členskými štátmi. Ako môžeme spoločne zaručiť, aby tieto základné princípy európskej integrácie zostali relevantné aj v budúcnosti?

Napriek tomu, že sa niekedy môže zdať, že Európska únia nie je dostatočne vybavená na riešenie mnohých výziev, ktoré sa objavili v poslednom desaťročí – od ekonomickej a finančnej krízy, cez výzvy spojené s úsilím vytvoriť spravodlivý systém migrácie, po prebiehajúcu pandémiu – uvedomujeme si, že pre každého z nás by bolo všetko omnoho ťažšie, keby sme boli sami. Ako najlepšie by sme mohli posilniť európsku spoluprácu a solidaritu a postarať sa, aby sme z krízy vyšli odolnejší voči budúcim výzvam?

Potrebujeme silnú a efektívnu Európsku úniu, ktorá bude svetovým lídrom v prechode na udržateľný, klimaticky neutrálny a digitalizáciou podporovaný rozvoj. Potrebujeme Európsku úniu, s ktorou sa dokážeme všetci stotožniť a budeme si istí, že sme urobili maximum v prospech budúcich generácií. Spoločne to dokážeme.

Konferencia o budúcnosti Európy bude príležitosťou otvorene sa porozprávať o Európskej únii a počúvať našich občanov, predovšetkým mladých ľudí. Vytvára priestor na dialóg, rozhovory a diskusie o tom, čo očakávame od EÚ zajtra a čo pre to môžeme urobiť už dnes.

Musíme myslieť na našu spoločnú budúcnosť, preto vás povzbudzujeme, aby ste sa zapojili do diskusie a pomohli hľadať cestu vpred.


Zuzana Čaputová, prezidentka Slovenskej republiky

János Áder, prezident Maďarskej republiky

Nicos Anastasiades, prezident Cyperskej republiky

Alexander Van der Bellen, prezident Rakúskej republiky

Andrzej Duda, prezident Poľskej republiky

Michael D. Higgins, prezident Írskej republiky

Klaus Iohannis, prezident Rumunskej republiky

Kersti Kaljulaid, prezidentka Estónskej republiky

Egils Levits, prezident Lotyšskej republiky

Emmanuel Macron, prezident Francúzskej republiky

Sergio Mattarella, prezident Talianskej republiky

Zoran Milanović, prezident Chorvátskej republiky

Gitanas Nausëda, prezident Litovskej republiky

Sauli Niinistö, prezident Fínskej republiky

Borut Pahor, prezident Slovinskej republiky

Rumen Radev, prezident Bulharskej republiky

Katerina Sakellaropoulou, prezidentka Helénskej republiky

Marcelo Rebelo de Sousa, prezident Portugalskej republiky

Frank-Walter Steinmeier, prezident Nemeckej spolkovej republiky

George Vella, prezident Maltskej republiky

Miloš Zeman, prezident Českej republiky