< sekcia Slovensko

Čaputová vyzvala na spravodlivejšiu distribúciu vakcín

Na snímke z videozáznamu prezidentka SR Zuzana Čaputová počas prejavu na 76. Valnom zhromaždení (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku 21. septembra 2021. Foto: TASR/AP

Krajiny OSN musia podľa prezidentky podporovať ľudí, ktorí sa dožadujú dodržiavania svojich základných práv vrátane slobody prejavu alebo zhromažďovania.

New York/Bratislava 21. septembra (TASR) - Vakcinačný egoizmus je zlyhaním medzinárodnej politiky, ktorý len odďaľuje koniec koronavírusovej pandémie a poskytuje vírusu čas na vznik nových a smrteľnejších mutácií. Vo videopríhovore v rámci všeobecnej rozpravy 76. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN to v utorok povedala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

"Na celom svete bolo podaných viac ako päť miliárd dávok (proticovidových) vakcín, ale z toho takmer 75 percent len v desiatich krajinách. V päťdesiatich krajinách sveta je navyše menej ako päťpercentná zaočkovanosť, pričom v polovici z nich dosahuje úroveň zaočkovania len jedno percento. Tento stav je zlyhaním medzinárodnej politiky, na ktoré sa pozeráme v priamom prenose," priblížila Čaputová.

"Vakcíny musia byť dostupné pre všetkých, a preto Slovensko bude pokračovať v podpore projektu COVAX," avizovala.

Slovenská prezidentka ďalej vyzvala medzinárodné spoločenstvo na rozhodnejšie a rýchlejšie kroky v boji proti klimatickým zmenám, pričom pripomenula augustovú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktorá konštatovala, že svet sa otepľuje oveľa rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo.

"Zistenia nedávnej správy IPCC možno vyzerajú šokujúco, správa však len konštatuje fakty... Nadchádzajúca konferencia COP26 v Glasgowe musí udať tempo pre podstatne rýchlejšiu zmenu nášho konania a radikálne zníženie emisií," uviedla Čaputová a pripomenula, že Slovensko sa zaviazalo do roku 2023 prestať používať uhlie na výrobu elektriny a tepla.

Svet by podľa nej nemal zabudnúť na ľudí najviac zasiahnutých klimatickými zmenami, avšak ani na tých, ktorých sa dotkne prechod na obnoviteľné zdroje energie.

"Musíme oddeliť hospodársky rast od degradácie, ktorú týmto rastom spôsobujeme našej planéte, a podporiť tých, ktorí sú a budú týmito zmenami najviac zasiahnutí... Takzvaný Zelený klimatický fond musí byť dostatočne financovaný a prístupný," povedala.

Záchrana planéty však podľa Čaputovej znamená aj "podporu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a princípoch právneho štátu doma i v zahraničí."

"Porušovanie týchto pravidiel ohrozuje nás všetkých, nielen tých, ktorých sa priamo dotýka na Ukrajine, v Sýrii, Mjanmarsku alebo v regióne Sahelu," vysvetlila Čaputová.

Krajiny OSN musia podľa nej podporovať ľudí, ktorí sa dožadujú dodržiavania svojich základných práv vrátane slobody prejavu alebo zhromažďovania.

Valné zhromaždenie (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku 21. septembra 2021.
Foto: TASR/AP


"Občania musia mať možnosť tieto práva slobodne vykonávať – či už v Bielorusku, kde je z politických dôvodov perzekvovaných 650 ľudí, ako napríklad sociologička Valerija Kascjugovová, alebo na okupovanom Kryme, vo Venezuele, Rusku či v (čínskej autonómnej oblasti) Sin-ťiang," povedala Čaputová.

Medzinárodnému spoločenstvu pripomenula naliehavú potrebu poskytnúť "humanitárnu pomoc ľuďom v Afganistane, z ktorých 40 percent dnes čelí akútnemu nedostatku potravín." Vyzvala tiež na ochranu práv dievčat a žien v tejto ázijskej krajine, ktorú v auguste ovládlo fundamentalistické hnutie Taliban.

"Spoločne s predsedníčkou vlády Islandu, predsedníčkou vlády Nového Zélandu a ďalšími politickými líderkami sme spustili výzvu na podporu afganských dievčat a žien. Vyzývam vás, aby sme spojili svoje sily a zabezpečili, aby sa toto naše úsilie premenilo aj na konkrétne kroky podpory," apelovala Čaputová.

Prezidentka ku koncu svojho prejavu zdôraznila význam inkluzívnosti, vyzvala na riešenie "tichej pandémie rodovo podmieneného násilia" a poznamenala, že "dlhodobé stratégie sa – nech sú akokoľvek skvelé – stanú len krátkodobou epizódou, ak do nich nezapojíme mladých ľudí."

Valné zhromaždenie je najvyšším a najreprezentatívnejším orgánom OSN. Ako jediný orgán združuje všetkých 193 členských štátov OSN a funkcia jeho predsedu je politicky a protokolárne najvyšším postom v systéme OSN.

Prejav prezidentky SR Zuzany Čaputovej na 76. Valnom zhromaždení OSN

Vážený pán predseda valného zhromaždenia,

vážený pán generálny tajomník,

vážené kolegyne, kolegovia, excelencie,

vážené dámy a páni,



skutočnosť, že sa aspoň niektorí z vás môžu po dvoch komplikovaných pandemických rokoch stretnúť osobne, ma napĺňa určitým optimizmom. Optimizmom, že veda môže a naozaj aj ponúka riešenia. Optimizmom, že ak budeme rešpektovať vedecké odporúčania, zvládneme aj výzvy, ktoré sú pred nami.

Je pravdou, že sme na tom oveľa lepšie ako pred rokom. Vakcíny nám ponúkajú jednoznačnú cestu von z pandémie. Kde však vedci už uspeli – pri sekvenovaní vírusu či výrobe bezpečných vakcín – tam politika ešte stále zlyháva.

Pred rokom sme dali viaceré sľuby a dokázali zabezpečiť aj potrebné zdroje. Na celom svete bolo podaných viac ako 5 miliárd dávok vakcín, ale z toho takmer 75 % len v desiatich krajinách. V päťdesiatich krajinách sveta je navyše menej ako päť percentná zaočkovanosť, pričom v polovici z nich dosahuje úroveň zaočkovania len jedno percento. Tento stav je zlyhanie medzinárodnej politiky, na ktoré sa pozeráme v priamom prenose.

Vakcinačný egoizmus len odďaľuje koniec pandémie a poskytuje vírusu čas na vznik nových smrteľnejších mutácií. Solidarita by mala byť záväzným princípom, nie voliteľnou možnosťou. Vakcíny musia byť dostupné pre všetkých, a preto Slovensko bude pokračovať v podpore projektu COVAX.

Aj keď sa postupne blížime k zvládnutiu covid-19, neponáhľajme sa s návratom do normálu len preto, že môžeme. Naše spomienky na to, ako veci bol predtým, musíme doplniť aj o reflexiu toho, či boli správne.

Generálny tajomník Guterres správne zadefinoval vo svojej správe "Our Common Agenda", že máme spoločné priority. Slovensko sa pod ne plne podpisuje.

Jednoducho, našou spoločnou úlohou je zachrániť našu planétu. Kým predtým Zem len šepkala, dnes kričí, že nás už nevládze udržať, že ľudstvo je príliš ťažké bremeno na to, aby ho uniesla. Záchrana planéty nie je sľub, ktorý prijmeme dnes a splnia ho tí, ktorí prídu po nás.

Váhali sme tak dlho, že si už nemôžeme dovoliť ďalšiu generáciu politických lídrov, ktorí len hovoria, ale nekonajú. Dnes je to už naozaj len na nás.

Záchrana našej planéty znamená urýchlenie našej reakcie na klimatickú krízu. Zistenia nedávnej správy IPCC môžu byť šokujúce. Správa však, len konštatuje fakty. Za menej ako šesť mesiacov sa nám podarilo uzavrieť globálnu dohodu o spravodlivejšom zdaňovaní. Rovnako rýchlo musíme dosiahnuť aj dohodu, ktorá zabráni ďalším nadmerným únikom emisií uhlíka do atmosféry. Nadchádzajúca konferencia COP26 v Glasgowe musí udať tempo pre podstatne rýchlejšiu zmenu nášho konania a radikálne zníženie emisií.

Slovensko do roku 2030 zníži svoje emisie o 55 % a do roku 2050 sa spolu s ostatnými krajinami Európskej únie stane klimaticky neutrálnym. Do roku 2023 prestaneme tiež používať uhlie na výrobu elektriny a tepla.

V nasledujúcich rokoch navyše vynaložíme takmer 6 % nášho HDP na obnovu hospodárstva, z čoho jedna tretina pôjde na transformáciu nášho hospodárstva na tzv. zelenú ekonomiku.

Nič z toho však nebude jednoduché. Slovensko je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom automobilov na svete. Čistejšia mobilita, lokálne vyvinuté a vyrobené ekologickejšie batérie budú prispievať k dekarbonizácii dopravy nielen na Slovensku, ale po celom svete.

Sme v tejto súvislosti pripravení podeliť sa o naše vlastné riešenia, ale aj učiť sa od tých najlepších. Musíme oddeliť hospodársky rast od degradácie, ktorú týmto rastom spôsobujeme našej planéte. A podporiť tých, ktorí sú a budú týmito zmenami najviac zasiahnutí, tých, ktorí sú nútení utekať zo svojich domovov v dôsledku povodní alebo období sucha, ale aj tých, ktorí prichádzajú o prácu, pretože zatvárame tie továrne, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie. Tzv. Zelený klimatický fond musí byť dostatočne financovaný a prístupný.

Na samite v čínskom Kunmingu musíme všetci prispieť svojim dielom k ochrane biodiverzity. Na Slovensku bude do roku 2025 polovica územia našich národných parkov v bez-zásahovom režime. Za 10 rokov to budú až tri štvrtiny celkovej rozlohy našich národných parkov.



Excelencie,

ak nezastavíme globálne otepľovanie, budú trpieť budúce generácie. Naše zlyhanie poškodí multilateralizmus a podnieti násilie. Záchrana našej planéty preto znamená aj podporu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a princípoch právneho štátu doma i v zahraničí. Porušovanie týchto pravidiel ohrozuje nás všetkých, nielen tých, ktorých sa priamo dotýka na Ukrajine, v Sýrii, Mjanmarsku alebo v regióne Sahelu.

Hlavnou úlohou Bezpečnostnej rady OSN je udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť. Príliš často však vidíme, ako nie je schopná konať. O zastavení násilia a poskytnutí humanitárnej pomoci sa nemožno dohadovať a vyjednávať, musí to byť naša najvyššia priorita.

Musíme takisto zvýšiť odolnosť našich vlastných demokracií a podporovať tých, ktorí sa dožadujú dodržiavania svojich základných práv vrátane slobody prejavu alebo zhromažďovania. Tieto práva nie sú "menu", z ktorého si vlády môžu vyberať. Občania musia mať možnosť tieto práva slobodne vykonávať – či už v Bielorusku, kde je z politických dôvodov perzekuovaných 650 ľudí, ako napríklad sociologička Valeria Kosťugová, alebo na okupovanom Kryme, vo Venezuele, Rusku či v Sin-ťiangu.

Vážené Valné zhromaždenie,

vývoj a poučenia z Afganistanu budú mať určite vysokú prioritu počas jednotlivých rokovaní tohtoročného zasadnutia. Je to tak správne, pretože táto reflexia je potrebná. Musíme však tiež naliehavo poskytnúť humanitárnu pomoc ľuďom v Afganistane, z ktorých 40 % dnes čelí akútnemu nedostatku potravín.

V posledných dvoch desaťročiach mohli dievčatá a ženy v Afganistane vykonávať svoje legitímne práva. O tieto nemôžu byť pripravené. Spoločne s predsedníčkou vlády Islandu, predsedníčkou vlády Nového Zélandu a ďalšími politickými líderkami sme spustili výzvu na podporu afganských dievčat a žien. Vyzývam vás, aby sme spojili svoje sily a zabezpečili, aby sa toto naše úsilie premenilo aj na konkrétne kroky podpory.

Na záver by som chcela zdôrazniť význam inkluzívnosti. Nemôžeme zachrániť našu planétu, ak z tohto úsilia vynecháme zraniteľné skupiny – ženy, dievčatá, menšiny. Tichá pandémia rodovo-podmieneného násilia môže byť pre zdravie našich spoločností rovnako smrtiaca ako akákoľvek iná pandémia. Naše dlhodobé stratégie sa – nech sú akokoľvek skvelé – stanú len krátkodobou epizódou, ak do nich nezapojíme mladých ľudí.

Na záver mi dovoľte pripomenúť slová, ktoré pápež František adresoval našej mládeži počas svojej nedávnej návštevy Slovenska: "Nenechajte sa ovládnuť smútkom alebo rezignovaným znechutením tých, ktorí hovoria, že sa nič nezmení."

My dokážeme zmeniť svet okolo nás k lepšiemu. Začnime teraz.



Ďakujem.