< sekcia Slovensko

Celé znenie: Príhovory najvyšších ústavných činiteľov k oslobodeniu

Tichým kladením vencov na Slavíne si pripomenuli najvyšší ústavní činitelia 75. výročie ukončenia II. svetovej vojny a Deň víťazstva nad fašizmom. Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová. Bratislava, 8. mája 2020. Foto: TASR - Michal Svítok

Prečítajte si, čo povedala prezidentka Z. Čaputová, predseda NR SR B. Kollár a premiér I. Matovič pri príležitosti 75. výročia ukončenia vojny.

Bratislava 8. mája (TASR) - Traja najvyšší slovenskí ústavní činitelia, prezidentka SR Zuzana Čaputová, premiér Igor Matovič (OĽaNO) a predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), si v piatok doobeda pripomenuli 75. výročie ukončenia druhej svetovej vojny pri Pamätníku a vojenskom cintoríne Háj Nicovô v Liptovskom Mikuláši. Teraz.sk prináša celé znenie príhovorov troch najvyšších ústavných činiteľov.

Príhovor prezidentky SR Zuzany Čaputovej


Na snímke prezidentka Zuzana Čaputová počas spomienkového aktu kladenia vencov pri príležitosti 75. výročia skončenia druhej svetovej vojny a kapitulácie nacistického Nemecka na Vojenskom cintoríne Háj-Nicovô v Liptovskom Mikuláši 8. mája 2020.
Foto: TASR - Ján Krošlák


Vážení spoluobčania, v májových dňoch pred sedemdesiatimi piatimi rokmi zaplnili ulice svetových metropol davy nadšených ľudí. Oslavovali nielen koniec nekonečného vojnového utrpenia, ale predovšetkým veľké historické víťazstvo – víťazstvo nad fašizmom.

Oslavovali porážku zvrhlej a bezohľadnej ideológie, aká sa mohla zrodiť iba v hlave šialenca. Len v nej sa mohla zrodiť predstava, že jeden národ je predurčený na to, aby ako takzvaná vyššia rasa vládol svetu a všetky ostatné mu môžu iba otrocky slúžiť. Je desivé uvedomiť si, ako blízko mal svet k tomu, aby sa táto šialená predstava naplnila. Hitlerovské vojská obsadili Paríž, bombardovali Londýn a dostali sa takmer na dostrel k Moskve. O to väčšie bolo nadšenie miliónov ľudí, že sa ich napokon podarilo zastaviť a poraziť.

Vojnové generácie, generácie mužov a žien, za cenu nesmiernych obetí a nepredstaviteľného utrpenia zachránili svet. Zachránili pre nás svet, ktorý garantuje neodňateľné práva a slobody, garantuje demokraciu a právny štát. Za toto všetko nikdy nebudeme môcť byť našim dedom a pradedom dostatočne vďační. Lebo aj oni, rovnako ako ich rovesníci a rovesníčky v Rusku, vo Veľkej Británii, vo Francúzsku, či v Spojených štátoch amerických, našli v sebe toľko sily, odvahy a odhodlania, že so zbraňou v ruke bojovali za spravodlivú a posvätnú vec.

Dnes ďakujeme všetkým našim osloboditeľom a pripomíname, že Slovenským národným povstaním sme sa na správnej strane aj my zapojili do tohto zápasu za záchranu sveta. Zápasu za zachovanie ľudskosti a európskej civilizácie. A do boja za vlasť a slobodný život jej obyvateľov.

Na hypotetickú otázku, čo by sa stalo so Slovenskom a Slovákmi v prípade, keby fašizmus v druhej svetovej voje zvíťazil, existuje nehypotetická odpoveď. Historici ju našli v nacistických archívoch. Buď by boli Slováci úplne asimilovaní a ako národ by zmizli, alebo mali byť zámerne udržiavaní na najnižšej možnej civilizačnej úrovni. Bez protihitlerovskej koalície, našich spojencov, by sa aj nad Slovenskom zavreli dejiny. Slovenská republika ako slobodný a suverénny štát existuje iba vďaka tomu, že fašizmus bol porazený. Na túto pravdu nesmieme zabudnúť a má zmysel si ju pripomínať aj po trištvrte storočí.

Vážení spoluobčania, ak si uvedomíme, aké historické zlo predstavoval nacizmus a fašizmus, tak je veľmi znepokojujúce, že sú ľudia a skupiny, ktoré s nimi aj po toľkých desaťročiach od ich porážky sympatizujú. A vydávajú to za právo na názor. Ako spoločnosť sme povinní odhaľovať tých, ktorí sa hoc aj skryte a cez rôzne symboly hlásia k zločineckej ideológii, ktorá spôsobila smrť či utrpenie desiatkam miliónov ľudí. Bolo by znevážením obetí a odkazu vojnových generácií, keby sme ľahostajne tolerovali netolerantnosť a trpne znášali neznášanlivosť. Voči všetkým, ktorí sa zaslúžili o porážku fašizmu, máme totiž posvätný záväzok: Nesmieme nikdy dopustiť, aby sa história opakovala.

Deň víťazstva nad fašizmom oslavujeme v čase, keď svet opäť čelí globálnej hrozbe. Vojnové generácie splnili svoju misiu, lebo spojili sily vo veľkej protihitlerovskej koalícii. Takúto koalíciu globálnej spolupráce potrebujeme aj dnes, lebo aj dnes je náš svet v ohrození. Potrebujeme celosvetovú koalíciu proti pandémii a z nej vyplývajúcemu ekonomickému a sociálnemu úpadku. Naša republika sa musí opäť stať aktívnou súčasťou takejto koalície, aby sme znovu boli na správnej strane dejín. Je našou povinnosťou, aby sme svet prosperity, slobody a demokracie nielen zachránili, ale v najlepšom možnom stave odovzdali našim potomkom.

Príhovor predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára


Tichým kladením vencov na Slavíne si pripomenuli najvyšší ústavní činitelia 75. výročie ukončenia II. svetovej vojny a Deň víťazstva nad fašizmom. Na snímke predseda Národnej rady SR Boris Kollár. Bratislava, 8. mája 2020.
Foto: TASR - Michal Svítok


Drahé Slovenky, Slováci, milí spoluobčania, prešlo už 75 rokov od podpísania bezpodmienečnej kapitulácie nemeckých ozbrojených síl a ukončenia II. Svetovej vojny v Európe.

Kapitulácia nacistického Nemecka znamenala koniec šesť rokov trvajúceho najväčšieho konfliktu v histórii ľudstva, ktorého rozsah si dnes už ťažko dokážeme predstaviť. Boje zasiahli územie 40 štátov a vyžiadali si viac ako 70 miliónov ľudských obetí. Rád by som z tohto miesta prejavil hlbokú úctu vojnovým veteránom za ich odvahu, statočnosť a obetu. Aj vďaka ich hrdinstvu dnes môžeme slobodne žiť v mieri.

Jednou z významných príčin začiatku 2. Svetovej vojny bola hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá vytvorila priestor, aby sa k  moci dostali sily ponúkajúce jednoduché, populistické a zároveň radikálne riešenia podporené politikou nenávisti a agresivity.

Sviatok, ktorý dnes oslavujeme musí ostať neoddeliteľnou súčasťou pamäti pre všetky nasledujúce generácie. Nemôžeme nikdy zabudnúť na tisícky zničených miest, desiatky miliónov mŕtvych, stovky miliónov pozostalých a na krutosť a utrpenie, ktoré sprevádzali tento nezmyselný konflikt.

Druhá svetová vojna nebola len o veľmocenských ambíciách niekoľkých krajín, ale bol to civilizačný boj proti krutosti, zločinom proti ľudskosti, zvrátenému pocitu nadradenosti. Genocída celých národov, sa diala nielen na bojovom poli ale aj na civilnom obyvateľstve v pracovných a koncentračných táboroch. Spomeňme si na obete v Ostrom Grúni, Kľaku, Kremničke, Osvienčime, Treblinke či Mauthausene.

V dnešný deň, ale aj ostatné dni si treba pripomínať hrdinstvo osloboditeľov, ktorí bojovali a obetovali to najcennejšie čo mali - svoje životy, aby zbavili Európu od nacizmu a vyhrali boj nad hnedou pliagou 20. storočia. Obete týchto hrdinov nemožno ničím nahradiť. Ich pamiatku si však môžeme pripomínať najmä napĺňaním ich snov, nádejí a ideálov na život v mieri, slobode, bezpečí a demokracii.

Dovoľte mi uctiť si v tejto chvíli pamiatku padlých pri oslobodzovaní nášho drahého Slovenska, tak ako sme si ju dnes uctili na vojenskom cintoríne v Liptovskom Mikuláši a na Slavíne v Bratislave.

Bolo to viac ako 63.000 vojakov Červenej armády, ktorí položili svoj život v bojoch na území Slovenska. Dôležitú úlohu zohrávala taktiež Rumunská armáda, ktorá obetovala viac ako 10 000 vojakov a 1. česko-slovenský armádny zbor. Rovnako patrí naša úprimná vďaka spojeneckým krajinám, ktorých pomoc a vojenská podpora prispeli k nášmu spoločnému víťazstvu. Pamiatka spoločného boja a víťazstva nad nacizmom nesmie byť nikdy zabudnutá a musí byť pre nás príkladom do budúcnosti.

Obyvatelia Slovenska sa taktiež postavili na odpor proti nacizmu, predovšetkým hrdinským Slovenským národným povstaním – najväčším protifašistickým povstaním v Európe počas II. svetovej vojny, vďaka ktorému bolo vtedajšie Česko-Slovensko zaradené na stranu víťazných mocností.

Žijeme vo výnimočnej dobe keď už 75 rokov nažívame v mieri a nepoznáme hrôzy vojny. Poučení z histórie to však nemôžeme brať ako samozrejmosť. V týchto dňoch v dôsledku súčasnej krízy nás čakajú ťažké časy, ktoré môžu priniesť aj výrazný prepad životnej úrovne. Preto vynakladáme všetko úsilie, aby sme ju prekonali čo možno najrýchlejšie a s najmenším dopadom na našich občanov. Nemôžeme dopustiť, aby sa opakovali 30 roky 20. storočia, a nesmieme sa pustiť cestou hľadania jednoduchých riešení a nenávisti, čo malo za následok vypuknutie najväčšieho vojnového konfliktu všetkých čias.

Práve z úcty a vďaky k našim hrdinom, ktorí obetovali svoje životy za záchranu našich hodnôt a našej civilizácie musíme spoločnými silami presadzovať sociálne spravodlivú, demokratickú a slobodnú spoločnosť.

Príhovor predsedu vlády SR Igora Matoviča


Tichým kladením vencov na Slavíne si pripomenuli najvyšší ústavní činitelia 75. výročie ukončenia II. svetovej vojny a Deň víťazstva nad fašizmom. Na snímke predseda vlády SR Igor Matovič. Bratislava, 8. mája 2020.
Foto: TASR - Michal Svítok


V máji 1945 naši starí a prastarí rodičia najmä s vojakmi sovietskej armády vybojovali najväčšie víťazstvo v ich životoch. Porazili fašizmus, ktorý ponižoval ľudskú dôstojnosť. Rozdeľoval a ničil ľudí na základe rasy, náboženstva, či politického presvedčenia. Víťazstvo bolo vykúpené tou najvyššou obetou. Miliónmi mŕtvych vojakov, miliónmi životov v koncentračných táboroch, ale aj odvahou statočných obyčajných ľudí, ktorí sa postavili zlu. Ukrývali židovských utečencov, pomáhali zahraničnému odboju, podporovali partizánov a znášali každodenné útrapy a riziko.

Vojna zúrila takmer šesť rokov a kosila ľudské životy na každom kroku. Na jej začiatku bola však ekonomická kríza, ktorá umožnila vyrásť politikom šíriacim nenávisť. Politikom, ktorí ponúkali jednoduché riešenia a populistickými sľubmi štvali človeka proti človeku. Neľudská ideológia určovala, kto človekom je a kto už nie. Kto nemá právo ďalej žiť, pretože nespĺňa predstavy o dokonalej rase, myslení a politickom presvedčení. Toto sa už viac nesmie zopakovať. Už nikdy nesmie ktokoľvek z nás utekať zo svojho domova pred tými, ktorí spochybňujú slobodu, rovnosť a demokraciu.

Dnes rovnako čelíme hrozbe krízy. Hovorí sa, že epidémia koronavírusu je najťažšou skúškou v Európe od druhej svetovej vojny a my, podobne ako naši predkovia, musíme priniesť obetu v mene víťazstva. Musíme sa zomknúť, zmobilizovať svoje sily a zabojovať o našu budúcnosť.

Spoločne sme dokázali, že sme bojovníci. Na Slovensku máme oproti iným krajinám veľmi nízke počty infikovaných i obetí. Tieto počty sa nedajú porovnávať s miliónmi mŕtvych občanov, či partizánov a vojakov, ktorí zahynuli počas vojny, a ktorí zaplatili životom za to, aby sme my mohli žiť v slobodnom a demokratickom svete. Ale každý stratený ľudský život je varovaním, aby sme boli dostatočne bdelí a vytrvalí v našom boji, aby straty boli čo najmenšie.

Vláda, na čele ktorej stojím, je pripravená urobiť všetky kroky, aby sme krízu prekonali a ekonomiku čo najrýchlejšie dostali do normálu. Aby sme ochránili pracovné miesta a zároveň zodpovedne ochraňovali naše zdravie.

Našťastie, tak ako kedysi, aj dnes v tom nie sme sami. Fašizmus sa podarilo poraziť  len vďaka spoločnému postupu víťazných krajín a Slovensko sa stalo jednou z nich. Aj dnes sme súčasťou vyspelej, demokratickej spoločnosti – Európskej únie, ktorá sa začala formovať práve po druhej svetovej vojne a od svojho vzniku plní dôležitú úlohu v napĺňaní mierového odkazu, spolupráce a rovnosti slobodných európskych krajín.

Takto v máji pred 75. rokmi vypukla radosť z konca druhej svetovej vojny naplno. Odvtedy zažívame najdlhšie obdobie mieru. Myslime na tých, ktorí nám slobodu vybojovali a buďme im vďační! A tak, ako naši predkovia dokázali obnoviť vojnou zničenú krajinu, dokážeme to aj my. NEPOCHYBUJEM, ŽE TO ZVLÁDNEME. SME V TOM SPOLU.