< sekcia Slovensko

Čerín: V obci miestni stále rozlišujú, čo je v Čeríne a čo v Čačíne

Najstaršia zmienka o Čeríne sa viaže k roku 1300, v ktorej sa spomína lesnaté neobývané územie Cheren, ktoré patrilo Zvolenskému kráľovstvu a kráľ Ondrej III. ho daroval za zásluhy Pavlovi de Kurstovi, Madáchovmu synovi, ktorý bojoval po boku kráľa. Život obyvateľov Čačína a Čerína v priebehu historického vývoja bol natoľko spojený, že mnohé spoločenské problémy a ťažkosti sa museli riešiť spoločne, so vzájomnou pomocou a úzkou spoluprácou. Táto skutočnosť viedla k potrebe spojenia v jednu obec, ktorá by bola akcieschopnejšia. V katastrálnom území Čerína sa nachádzajú chránené územia kultúrnych a prírodných pamiatok. Medzi umelecko-historické skvosty nadregionálneho charakteru patrí Kostol sv. Martina zo 14. storočia, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Na snímke pohľad na obec Čerín v okrese Banská Bystrica 9. októbra 2020. Foto: TASR - Ján Krošlák

Mladí od nás neodchádzajú, zostávajú tu alebo sa vracajú a domy zveľaďujú, hovorí starosta Čerína Pavel Kmeť.

Čerín 10. októbra (TASR) – Čerín a Čačín v Banskobystrickom okrese boli kedysi dve samostatné obce, a to až do roku 1976, keď sa spojili. Hoci je dnes oficiálne iba obec Čerín a Čačín existuje ako jej časť, s dovedna okolo 440 obyvateľmi, miestni i ľudia z okolia stále rozlišujú, čo je v Čeríne a čo v Čačíne. Majú dva domy smútku, dva cintoríny aj dva kultúrne domy.

Ako vraví starosta Čerína Pavel Kmeť, ktorý je vo funkcii už piate volebné obdobie, máloktorá obec sa môže pochváliť napríklad letiskom. Poľné letisko v Čačíne s asfaltovou plochou, ktorým pri výcviku nepohrdnú ani záchranárske zložky, vybudovali ešte v roku 1983. V areáli niekdajšieho družstva v Čačíne sú firmy, ktoré ponúkajú rôzne stolárske, pilčícke či klampiarske práce, alebo autoslužby pre motoristov, je tam aj hydinová farma.

"Mladí od nás neodchádzajú, zostávajú tu alebo sa vracajú a domy zveľaďujú. Ne dedine je predsa len iný život a podmienky. Žijeme tu ako jedna rodina a držíme pokope,“ konštatoval Kmeť. Hoci časť Čačín skôr starne a nie je tam, kde stavať nové domy, iba ak kúpiť staré, Čerín ešte nejaké rezervy pozemkov na výstavbu má a v časti nazývanej nad Mlynom sa aj stavia.
Najstaršia zmienka o Čeríne sa viaže k roku 1300,v ktorej sa spomína lesnaté neobývané územie Cheren, ktoré patrilo Zvolenskému kráľovstvu a kráľ Ondrej III. ho daroval za zásluhy Pavlovi de Kurstovi, Madáchovmu synovi, ktorý bojoval po boku kráľa. Život obyvateľov Čačína a Čerína v priebehu historického vývoja bol natoľko spojený, že mnohé spoločenské problémy a ťažkosti sa museli riešiť spoločne, so vzájomnou pomocou a úzkou spoluprácou. Táto skutočnosť viedla k potrebe spojenia v jednu obec, ktorá by bola akcieschopnejšia. V katastrálnom území Čerína sa nachádzajú chránené územia kultúrnych a prírodných pamiatok. Medzi umelecko-historické skvosty nadregionálneho charakteru patrí Kostol sv. Martina zo 14. storočia, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Na snímke starosta Čerína Pavel Kmeť pred obecným úradom 9. októbra 2020 v Čeríne, okres Banská Bystrica.
Foto: TASR

Čerín patrí do mikroregiónu Severné Podpoľanie, susedí s obcami Sebedín - Bečov, Dolná Mičiná, Lukavica, Hrochoť, Oravce a Dúbravica. Základnú školu pre ročníky jedna až štyri obec zrušila, má iba materskú školu (MŠ) s 23 deťmi, záujem bol však väčší. Chodia k nim deti z obcí Dúbravice, Oravce a nosia tam aj deti z Mičinej.

„V našom mikroregióne sú len tri MŠ. Do základných škôl chodia deti do ZŠ Hrochoť alebo do Banskej Bystrice. Náklady našej MŠ uberajú z nášho obecného rozpočtu, ktorý je okolo 100.000 eur ročne, viac než polovicu,” zhodnotil starosta.
Najstaršia zmienka o Čeríne sa viaže k roku 1300, v ktorej sa spomína lesnaté neobývané územie Cheren, ktoré patrilo Zvolenskému kráľovstvu a kráľ Ondrej III. ho daroval za zásluhy Pavlovi de Kurstovi, Madáchovmu synovi, ktorý bojoval po boku kráľa. Život obyvateľov Čačína a Čerína v priebehu historického vývoja bol natoľko spojený, že mnohé spoločenské problémy a ťažkosti sa museli riešiť spoločne, so vzájomnou pomocou a úzkou spoluprácou. Táto skutočnosť viedla k potrebe spojenia v jednu obec, ktorá by bola akcieschopnejšia. V katastrálnom území Čerína sa nachádzajú chránené územia kultúrnych a prírodných pamiatok. Medzi umelecko-historické skvosty nadregionálneho charakteru patrí Kostol sv. Martina zo 14. storočia, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Na snímke zrekonštruovaný kultúrny dom 9. októbra 2020 v Čeríne, okres Banská Bystrica.
Foto: TASR - Ján Krošlák

Napriek tomu sa obci s podporou eurofondov a ministerstva vnútra podarilo dva roky dozadu za 30.000 eur zrekonštruovať požiarnu zbrojnicu. V súčasnosti pracuje na obnove kultúrneho domu, kde sa už vymenili okná a čaká ju ešte obnova elektriny a stropy, čo chce pokryť z úveru.

Keď už z pálenice do obecnej pokladnice "netečie", aspoň čo to "nakvapká"


Do Čerína v Banskobystrickom okrese mieria pestovatelia často aj z veľkej diaľky. Cieľom ich cesty je obecná pálenica, ktorá tam stojí od roku 1972 a v 90. rokoch prešla pod obec. Miestni zvyknú žartovať, že leží v "bermudskom trojuholníku" kostol – pálenica – fara.

"Ako sme ju otvorili od 20. júla, urobili sme asi 100 žiadostí. Už vyše 2000 litrov pretieklo cez rúrky. Prvé išli maliny, marhule, čerešne, robili sme aj lieskový orech, teraz berieme čisto hrušky. Slivky a jablká zatiaľ neberieme, tie majú ešte čas," hovorí dlhoročný starosta Čerína Pavel Kmeť s tým, že museli mať odstávku pre koronakrízu.
Najstaršia zmienka o Čeríne sa viaže k roku 1300, v ktorej sa spomína lesnaté neobývané územie Cheren, ktoré patrilo Zvolenskému kráľovstvu a kráľ Ondrej III. ho daroval za zásluhy Pavlovi de Kurstovi, Madáchovmu synovi, ktorý bojoval po boku kráľa. Život obyvateľov Čačína a Čerína v priebehu historického vývoja bol natoľko spojený, že mnohé spoločenské problémy a ťažkosti sa museli riešiť spoločne, so vzájomnou pomocou a úzkou spoluprácou. Táto skutočnosť viedla k potrebe spojenia v jednu obec, ktorá by bola akcieschopnejšia. V katastrálnom území Čerína sa nachádzajú chránené územia kultúrnych a prírodných pamiatok. Medzi umelecko-historické skvosty nadregionálneho charakteru patrí Kostol sv. Martina zo 14. storočia, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Na snímke obecná pálenica v Čeríne v okrese Banská Bystrica 9. októbra 2020.
Foto: TASR - Ján Krošlák

Podľa neho pred dvomi rokmi, keď bol úrodný rok a ovocia veľa, pretieklo cez rúrky 21.000 litrov pálenky. Rozhodne nemá núdzu o zákazníkov, skôr naopak.

"Je to síce malý, ale predsa príjem pre obec. Z toho, čo zarobíme, treba zaplatiť daň štátu, elektrinu, vodu či údržbu pálenice. Vždy niečo pre obec zostane. Nemôžeme si dovoliť ísť do straty. Ak by sme ju čo i len na jeden rok zatvorili, stratíme zákazníkov," dodáva starosta.
Bez popisuNajstaršia zmienka o Čeríne sa viaže k roku 1300, v ktorej sa spomína lesnaté neobývané územie Cheren, ktoré patrilo Zvolenskému kráľovstvu a kráľ Ondrej III. ho daroval za zásluhy Pavlovi de Kurstovi, Madáchovmu synovi, ktorý bojoval po boku kráľa. Život obyvateľov Čačína a Čerína v priebehu historického vývoja bol natoľko spojený, že mnohé spoločenské problémy a ťažkosti sa museli riešiť spoločne, so vzájomnou pomocou a úzkou spoluprácou. Táto skutočnosť viedla k potrebe spojenia v jednu obec, ktorá by bola akcieschopnejšia. V katastrálnom území Čerína sa nachádzajú chránené územia kultúrnych a prírodných pamiatok. Medzi umelecko-historické skvosty nadregionálneho charakteru patrí Kostol sv. Martina zo 14. storočia, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Na snímke starosta Čerína Pavel Kmeť 9. októbra 2020 v Čeríne, okres Banská Bystrica.
Foto: TASR - Ján Krošlák

Obecný rozpočet sa každoročne pohybuje okolo 100.000 eur, a tak, keď už z pálenice do obecnej pokladnice "netečie", podľa starostu do nej aspoň čo to "nakvapká".

Dominantou obce je Kostol sv. Martina a zaujímavosťou Mičinské travertíny


Dominantou obce Čerín je Kostol sv. Martina, ktorý sa týči nad dedinou a označuje sa za umelecko-historický skvost prevyšujúci celoslovenský význam. Národná kultúrna pamiatka spolu so zvonicou a obranným kamenným múrom so strieľňami vytvára jedinečnú siluetu po prístupovej ceste od Zvolena, v noci osvetlenú.

Pochádza zo začiatku 14. storočia a je postavený v gotickom slohu. Hodnotu objektu znásobujú známe gotické nástenné maľby a maľovaný ranorenesančný drevený strop lode. Samotná architektúra a stredoveké fresky sú predmetom neustáleho umeleckého a vedeckého záujmu zo strany kunsthistorikov a reštaurátorov. Pred niekoľkými rokmi čerínsky kostol vyhral v hlasovaní a získal podporu Nadácie VÚB na záchranu vzácnych fresiek vo výške 70.000 eur. Hlasovalo zaň 44.491 ľudí.

"V prvom rade sa chcem poďakovať nášmu Nebeskému Otcovi a v neposlednom rade všetkým vám, ktorí ste svojím hlasom prispeli k získaniu finančnej dotácie na obnovu vzácnych fresiek zo 14. storočia. Som veľmi povzbudený z nasadenia farníkov a mnohých priateľov, ktorí dva týždne neúnavne pracovali na tom, aby sa čerínsky kostolík dostal do povedomia širokej verejnosti. Hlasovanie nabralo také rozmery, ktoré som vôbec neočakával. Zapojili sa nielen veriaci, ale všetci, ktorí si cenia výpovednú hodnotu kultúrneho dedičstva nášho národa," takto sa vtedy prihovoril farár v Čeríne Dušan Mesík.
Najstaršia zmienka o Čeríne sa viaže k roku 1300,v ktorej sa spomína lesnaté neobývané územie Cheren, ktoré patrilo Zvolenskému kráľovstvu a kráľ Ondrej III. ho daroval za zásluhy Pavlovi de Kurstovi, Madáchovmu synovi, ktorý bojoval po boku kráľa. Život obyvateľov Čačína a Čerína v priebehu historického vývoja bol natoľko spojený, že mnohé spoločenské problémy a ťažkosti sa museli riešiť spoločne, so vzájomnou pomocou a úzkou spoluprácou. Táto skutočnosť viedla k potrebe spojenia v jednu obec, ktorá by bola akcieschopnejšia. V katastrálnom území Čerína sa nachádzajú chránené územia kultúrnych a prírodných pamiatok. Medzi umelecko-historické skvosty nadregionálneho charakteru patrí Kostol sv. Martina zo 14. storočia, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Na snímke Kostol sv. Martina zo 14. storočia v Čeríne, okres Banská Bystrica 9. októbra 2020.
Foto: TASR - Ján Krošlák

"Vyhrali sme, bolo to natesno a fresky sa obnovili. Tam vždy treba niečo robiť. Prekrýva sa teraz strecha, kde zatekalo. Osvetlenie kostola platí obec, je to naša dominanta," doplnil starosta obce Pavel Kmeť.

Čerín, ktorý patrí do mikroregiónu Severné Podpoľanie, je známy aj národnou prírodnou pamiatkou Mičinské travertíny, ktorá sa nachádza medzi obcami Dolná Mičiná a Čerín. Hoci ich prevažná časť leží v katastri Čerína, zaužíval sa názov Mičinské travertíny.
Najstaršia zmienka o Čeríne sa viaže k roku 1300,v ktorej sa spomína lesnaté neobývané územie Cheren, ktoré patrilo Zvolenskému kráľovstvu a kráľ Ondrej III. ho daroval za zásluhy Pavlovi de Kurstovi, Madáchovmu synovi, ktorý bojoval po boku kráľa. Život obyvateľov Čačína a Čerína v priebehu historického vývoja bol natoľko spojený, že mnohé spoločenské problémy a ťažkosti sa museli riešiť spoločne, so vzájomnou pomocou a úzkou spoluprácou. Táto skutočnosť viedla k potrebe spojenia v jednu obec, ktorá by bola akcieschopnejšia. V katastrálnom území Čerína sa nachádzajú chránené územia kultúrnych a prírodných pamiatok. Medzi umelecko-historické skvosty nadregionálneho charakteru patrí Kostol sv. Martina zo 14. storočia, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Na snímke prameň Čerínskej minerálky 9. októbra 2020 v Čeríne, okres Banská Bystrica.
Foto: TASR - Ján Krošlák

"Máme päť minerálnych prameňov hydro-uhličito-vápenato-magnéziových vôd, ktoré podmienili vznik travertínových kôp – chráneného prírodného výtvoru Mičinské travertíny. Prevažná časť, asi 3,71 hektára z celkovej rozlohy 3,83 hektára, sa nachádza v katastri našej obce. V súčasnosti predstavujú činnosťou človeka najmenej narušenú lokalitu tohto typu na Slovensku," priblížil Kmeť.

Pýchou obce sú tiež štátne prírodné rezervácie Čačínska cerina a Jelšovec.