Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Príkladom úspešného rozšírenia sa cudzieho druhu v oblasti Dunajských luhov je nutria riečna, korytnačka písmenková či norok americký.
Autor TASR
Bratislava 19. apríla (TASR) - Keď sa invázny živočích úspešne usadí a začne sa množiť, jeho úplné vypudenie z krajiny je už takmer nemožné. Stále je však možné tlmiť nárast jeho populácie, najmä ak ľudia zasiahnu včas a zamerajú sa na lokality jeho prvotného výskytu, tzv. ohniská. Na sociálnej sieti o tom informovala Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Dunajské luhy. Príkladom úspešného rozšírenia sa cudzieho druhu v oblasti Dunajských luhov je nutria riečna, korytnačka písmenková či norok americký.
„Zákon o manažmente šírenia inváznych nepôvodných druhov jednoznačne hovorí, že ak máte na svojom pozemku invázne živočíchy, je vašou povinnosťou ho odstrániť v súlade s pravidlami, ktoré podrobne definuje vyhláška,“ priblížili ochranári.
Vysvetlili, že invázny druh je organizmus, ktorý sa ocitol mimo svojho prirodzeného areálu rozšírenia a v novom prostredí nekontrolovateľne narastá jeho populácia. Tým poškodzuje podľa CHKO nielen biodiverzitu, ale aj ekonomiku krajiny. Chýbajú mu totiž prirodzené regulačné mechanizmy, ako sú predátory, špecifické patogény či konkurenti. „Výsledkom tohto nekontrolovateľného šírenia je pokles populácie domácich druhov, ich vytláčanie, zaberanie potravných zdrojov, prenášanie ochorení či zmena štruktúry krajiny. To všetko môže viesť až k vyhynutiu pôvodných druhov živočíchov,“ skonštatovali odborníci.
Poukázali však na to, že nie každý živočích má potenciál sa v cudzom prostredí prejaviť invázne. Medzi základné predpoklady patrí schopnosť prispôsobiť sa širokému spektru podmienok, vysoký reprodukčný potenciál či chýbajúca koevolúcia. „Naše domáce rastliny a živočíchy ‚nepoznajú‘ ich triky. Napríklad naše ryby nevedia, ako sa brániť pred predátorským správaním inváznych hlaváčov, pretože sa s nimi tisíce rokov nevyvíjali,“ uviedla CHKO.
V minulosti sa nepôvodné druhy podľa ochranárov dovážali do cudzieho prostredia hlavne za produkciou mäsa, kožušín, bojom so škodcami alebo súkromnými chovmi. Tvrdia, že v súčasnosti je zanášanie nepôvodných živočíchov aj napriek snahám o reguláciu veľmi zle kontrolovateľné. „Často sa živočíchy zavlečú neúmyselne s lodnou, vlakovou či leteckou dopravou spolu s prevážaným tovarom,“ podotkli.
Ľudia môžu akýkoľvek nález invázneho živočícha nahlásiť na pohotovostnú linku CHKO Dunajské luhy 0903 298 333 alebo na stránku biomonitoring.sk.
„Zákon o manažmente šírenia inváznych nepôvodných druhov jednoznačne hovorí, že ak máte na svojom pozemku invázne živočíchy, je vašou povinnosťou ho odstrániť v súlade s pravidlami, ktoré podrobne definuje vyhláška,“ priblížili ochranári.
Vysvetlili, že invázny druh je organizmus, ktorý sa ocitol mimo svojho prirodzeného areálu rozšírenia a v novom prostredí nekontrolovateľne narastá jeho populácia. Tým poškodzuje podľa CHKO nielen biodiverzitu, ale aj ekonomiku krajiny. Chýbajú mu totiž prirodzené regulačné mechanizmy, ako sú predátory, špecifické patogény či konkurenti. „Výsledkom tohto nekontrolovateľného šírenia je pokles populácie domácich druhov, ich vytláčanie, zaberanie potravných zdrojov, prenášanie ochorení či zmena štruktúry krajiny. To všetko môže viesť až k vyhynutiu pôvodných druhov živočíchov,“ skonštatovali odborníci.
Poukázali však na to, že nie každý živočích má potenciál sa v cudzom prostredí prejaviť invázne. Medzi základné predpoklady patrí schopnosť prispôsobiť sa širokému spektru podmienok, vysoký reprodukčný potenciál či chýbajúca koevolúcia. „Naše domáce rastliny a živočíchy ‚nepoznajú‘ ich triky. Napríklad naše ryby nevedia, ako sa brániť pred predátorským správaním inváznych hlaváčov, pretože sa s nimi tisíce rokov nevyvíjali,“ uviedla CHKO.
V minulosti sa nepôvodné druhy podľa ochranárov dovážali do cudzieho prostredia hlavne za produkciou mäsa, kožušín, bojom so škodcami alebo súkromnými chovmi. Tvrdia, že v súčasnosti je zanášanie nepôvodných živočíchov aj napriek snahám o reguláciu veľmi zle kontrolovateľné. „Často sa živočíchy zavlečú neúmyselne s lodnou, vlakovou či leteckou dopravou spolu s prevážaným tovarom,“ podotkli.
Ľudia môžu akýkoľvek nález invázneho živočícha nahlásiť na pohotovostnú linku CHKO Dunajské luhy 0903 298 333 alebo na stránku biomonitoring.sk.
