< sekcia Slovensko

Rusko sa určite zľakne euroarmády, neverí HRABKO.CHMELÁR ukazuje na IS

J. Hrabko a E. Chmelár v Tablet.tv Foto: Tablet.tv

Analytici v TABLET.TV hodnotili vyhlásenia šéfa EK o európskej armáde, prevzatie Gabčíkova štátom a prelomenie prezidentovho veta v prípade novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti.

Bratislava 13. marca (Teraz.sk) – Myšlienka európskej armády nie je nová a má svoju racionalitu. Vyhlásenie predsedu Európskej komisie Jeana – Claude Junckera o tom, že by spoločná armáda Európanov tlmočila Rusku odhodlanie brániť európske hodnoty, je však skôr len politická rétorika. V diskusii na TABLET.TV sa na tom zhodol rektor Akadémie médií Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa 8. marca vyjadril, že Európska únia by mala mať vlastnú armádu. Európsku armádu by sme podľa neho nemali na to, aby ihneď zaujala svoje postavenie. "Avšak spoločná armáda Európanov by tlmočila Rusku, že to mienime vážne s obranou hodnôt EÚ," dodal Juncker.

„Rusko sa určite zľakne toho, že sa tu chystá nejaká európska armáda. To určite nie. Pravdou je, že sa o tom diskutuje dlho a pravdou je, že tieto diskusie stoja,“ reagoval Hrabko. „Faktom je, podľa mojich vedomostí, že ak by sme spočítali vojenské výdavky jednotlivých členských krajín Európskej únie, sú vyššie, ako má Rusko. A EÚ nemá v tejto oblasti ani zďaleka také postavenie ako Rusko,“ upozornil. Dodal však, rokovania o reálnom vzniku európskej armády by narážali na veľké problémy, okrem iného aj preto, že niektoré európske štáty sú súčasťou NATO a iné nie.




„Obávam sa, že to bol iba politický slogan namierený proti Rusku,“ konštatoval Chmelár. „O myšlienke európskej armády sa diskutuje desaťročia, ako prvý ju navrhol Winston Churchill. Odvtedy sa táto myšlienka pravidelne objavuje. Európska armáda ako taká nie je zlá idea, ale treba si uvedomiť, že v Lisabonskej zmluve v článku 42 sa hovorí, že spoločná európska zahraničná európska politika môže vyústiť do nejakého spoločného obranného spoločenstva za podmienky jednomyseľnosti,“ upozornil.

„Už z tejto dikcie je jasné, že to nie je možné, lebo túto ideu už odmietla Veľká Británia, Poľsko, pobaltské štáty a nepriamo aj Slovensko, keď ústami ministra obrany povedalo, že preň je prioritou NATO,“ dodal Chmelár s tým, že vybudovanie európskej armády by určite posilnilo bruselské inštitúcie a oslabilo národné štáty.

Na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti nájomnej zmluvy štát prevzal kontrolu nad vodnou elektrárňou v Gabčíkove. Slovenské elektrárne, ktoré doteraz prevádzkovali Gabčíkovo a v ktorých má väčšinu firma Enel, však avizovali právne kroky.

Obavy Slovenskej národnej strany, ktorá pred niekoľkými mesiacmi upozorňovala, že vodnú elektráreň Gabčíkovo by mohli ovládnuť maďarské firmy, boli podľa Chmelára skôr len „zvyčajnými národniarskymi fóbiami z Maďarska“. „Ale myslím si, že by bolo zlé, keby nad tým získal kontrolu ktokoľvek zo zahraničia. Vo všeobecnosti si myslím, že by sa nemali privatizovať prírodné zdroje,“ dodal.

„Okolo privatizácie elektrární sa diali podivné veci. V tomto smere podporujem úsilie tejto vlády, aj keď uvidíme ako dopadne prípadná arbitráž. Podľa mňa je povinnosťou štátu snažiť sa dať to do poriadku,“ reagoval na nedávne štátne prevzatie kontroly nad Gabčíkovom.

„O niekoľko rokov budeme vedieť, ako rozhodli súdy a zrejme aj medzinárodné súdy, koľko nás to bude stáť. Na môj vkus je tam priveľa náhod. Narážam tým na rozhodnutie súdu, aj rokovanie vlády. Enel sa týmto spôsobom dostáva do nepríjemnej situácie,“ reagoval Hrabko.

Priestor na diskusiu o tejto téme bude podľa neho v parlamente. „Sedí tam Ivan Mikloš aj Mikuláš Dzurinda, príde tam aj premiér Robert Fico. Myslím si, že tam sa dozvieme viacej o tých zmluvách. Ale nie je možné robiť takú politiku, keď uplynutím funkčného obdobia jednej vlády, sa zametie všetko, čo urobila. Tu si robí Slovensko podľa môjho názoru zlé meno,“ dodal Hrabko.

Obaja analytici sa zhodli na kritike rozhodnutia parlamentu, ktorý prelomil veto prezidenta Andreja Kisku a znovu schválil novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Novela okrem iného zrušila prednostné vyšetrenia u lekára za poplatok.

„V tomto prípade musím povedať, že veto prezidenta Kisku chápem. Hoci úmysel zákonodarcov bol asi dobrý, novela bola podľa mňa nedomyslená,“ povedal Chmelár. „Na prvý pohľad to vyzerá tak, že by mala byť rovnosť pred zákonom aj pred ambulanciou a prečo sa mal niekto predbiehať. Takto prvoplánovo je to pochopiteľné. Ale tu nejde len o ľudí, ktorí sú bohatí, ale aj o normálnych bežných ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť vysedávať u lekára či už pracovných dôvodov alebo preto, že majú dieťa a radšej si priplatia tých deväť – desať eur,“ konštatoval. „Vôbec to nebolo konzultované s lekármi, ktorí sú od týchto drobných poplatkov závislí. Ak vláda chcela pristúpiť k takémuto kroky, jedným z riešení by bolo zvýšiť platby zdravotných poisťovní za starostlivosť o pacienta,“ uzavrel.

„Osobne na tejto novele nevidím nič pozitívne,“ reagoval Hrabko. „To, čo bolo legálne, sa stane nelegálnym a to istým spôsobom posilňuje korupciu,“ upozornil.