Košice 12. júla (TASR) – Cieľom projektu TransHUSK Plus – Trvalo udržateľný rozvoj dopravy prostredníctvom zlepšenia informačných služieb a intermodality v slovensko–maďarskom pohraničí je pomôcť prepojiť verejnú a cyklistickú dopravu. Práve za týmto účelom sa zmapovali všetky cyklistické trasy, ktoré popri hranici medzi oboma krajinami sú. Projektový manažér Roman Krajčovič TASR informoval, že v prvom rade bolo potrebné zmapovať situáciu intermodálnych spojení medzi udržateľnými druhmi dopravy a tiež identifikovať možnosti ďalšieho rozvoja.

"Projekt okrem toho skúmal aj možnosti prístupu k informáciám v súvislosti s ekologickou dopravou," doplnil Krajčovič. Ďalším cieľom bolo vytvorenie webového portálu, ktorý poskytne informácie o cezhraničnej verejnej doprave a cyklistických službách v 600 kilometrov dlhom prihraničnom území Slovenskej republiky a Maďarska. Súčasťou sú cestovné poriadky, možnosti prestupu, prenájmu a prepravy bicyklov, mapy, turistické ciele a s tým súvisiace informácie. Súčasťou nového internetového portálu, ktorý v rámci projektu vznikol, je tiež plánovač trás.

Súčasťou aktivít sú aj dve štúdie, pričom jedna sa zaoberá cezhraničnými informačnými systémami v oblasti podpory verejnej dopravy a druhá je zameraná na vytvorenie intermodálnych väzieb medzi verejnou a cyklistickou dopravou. "Ich súčasťou je aj návrh konkrétneho investičného zámeru na rozvoj verejnej dopravy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Cieľom všetkých aktivít bolo napomôcť rozvoju spojenia verejnej a cyklistickej dopravy, a to napríklad. cyklistickými trasami vedúcimi k staniciam, úschovňami bicyklov a pod.," objasnil Krajčovič s tým, že viac informácií nájdu záujemcovia na webstránke www.gis.donauregionen.net/transhusk_cyklo.

KTI Nonprofit Kft. Budapešť a Inštitút priestorového plánovania, občianske združenie, získali ešte v roku 2011 v rámci Programu cezhraničnej spolupráce medzi Maďarskom a Slovenskom podporu na realizáciu projektu TransHUSK a práve naň v ďalšom období nadviazal TransHUSK Plus. Realizovaný bol od januára 2014 do júna tohto roku. "Počas tohto obdobia sa zmapovali cyklistické trasy v spolupráci s národnými cyklokoordinátormi, tie sa dostali do geografického informačného systému, spojili sa mapy, ktoré existovali samostatne na slovenskom aj maďarskom území a zároveň sa robil aj dopravno-sociologický prieskum v 1000 domácnostiach, ktorý bol zameraný na počet jázd a spôsob využívanej dopravy," doplnil Krajčovič.

V pozícii strategického partnera sa do projektu zapojila aj dopravná spoločnosť GYSEV Zrt. Na maďarsko-slovenskom pohraničí je veľa cyklistických trás a stále sa rozvíjajú. "Cyklistická doprava má určite svoje opodstatnenia a hlavne pri spolupráci dvoch štátov je to o spoznávaní krajín cez múzeá, gastronómiu, pamätihodnosti, podujatia, ale napríklad aj vínne cesty," dodal Krajčovič. Ďalším cieľom je podľa neho "tlačiť" na to, aby v danom regióne existovala napríklad vlaková doprava, ktorá by bola schopná cyklistov zaviezť k ďalším cyklistickým tratiam.