Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Odborníci zdôraznili, že rozhodujúca je miera a obsah hrania. Pri dospievajúcich odporúčajú čas pri obrazovkách mimo školských povinností obmedziť približne na dve hodiny denne.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 31. marca (TASR) - Hranie videohier môže v primeranej miere prinášať aj určité benefity, pričom pri alkohole či nikotíne sú škodlivé aj malé množstvá. Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedli odborníci z Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ). Riaditeľ centra Ľubomír Okruhlica poukázal pritom na to, že stredoškoláci síce digitálne hry hrajú častejšie, no alkohol a drogy užívajú menej. Upozornili zároveň, že nadmerné hranie môže viesť k problémom a v malej časti prípadov aj k poruche hrania digitálnych hier (tzv. gaming disorder).
Okruhlica pripomenul, že medzi novodobé nelátkové závislosti patria v súčasnosti aj porucha hazardného hrania (tzv. gambling disorder) a porucha hrania digitálnych hier. Zdôraznil, že pri digitálnych hrách je veľký rozdiel medzi bežným hraním, problematickým hraním a samotnou závislosťou. „S poruchou hazardného hrania sa stretávame veľmi často (...), aj tu u nás máme stovky pacientov. Pokiaľ ide o diagnózu hrania digitálnych hier, ktoré ale nie sú hazardné v tom pravom zmysle slova, tak prakticky na Slovensku sú možno traja, štyria ľudia, ktorí túto diagnózu majú,“ konštatoval Okruhlica. Dodal, že poznatky o tom, kedy už ide o diagnózu poruchy hrania, sú zatiaľ obmedzené, preto treba byť aj pri diagnostike obozretný.
Ako doplnil klinický psychológ CPLDZ Adam Kurilla, medzi stredoškolákmi v posledných rokoch klesá skúsenosť s alkoholom aj užívanie nelegálnych drog. Zároveň však rastie výskyt hrania digitálnych hier, ktorý dosahuje 87 percent. Pri poruche hrania digitálnych hier ide asi o tri percentá hráčov. Okruhlica upozornil, že ide len o asociáciu a nie je zatiaľ jasné, do akej miery je hranie hier priamou príčinou nižšieho užívania alkoholu či drog.
„V prípade hrania digitálnych hier neexistujú dôkazy o tom, že by aj malé množstvo alebo malý čas strávený pri hraní poškodzoval zdravie,“ poznamenal Kurilla. Primerané hranie podľa neho môže zlepšovať napríklad sústredenú pozornosť, priestorové rozlišovanie, strategické plánovanie, pamäť či schopnosť spolupráce.
Zároveň však podotkol, že online prostredie prináša aj riziká. Dodal, že nadmerné hranie môže viesť k problémom so spánkom, zhoršenému prospechu, bolestiam chrbta či vyššiemu výskytu úzkosti a depresie. „Známkami, že ide o problematické hranie, je, keď si dieťa prestane plniť svoje povinnosti, napríklad sa zhorší jeho prospech v škole alebo má problémy so spánkom. Môže byť nervóznejšie, utiahnutejšie do seba alebo reagovať agresívne či podráždene, najmä keď sa rodičia snažia regulovať čas strávený pri hraní alebo pri digitálnych technológiách,“ spresnil Kurilla.
Odborníci zdôraznili, že rozhodujúca je miera a obsah hrania. Pri dospievajúcich odporúčajú čas pri obrazovkách mimo školských povinností obmedziť približne na dve hodiny denne, dbať na dostatok spánku a pravidelnú fyzickú aktivitu. Rodičia by zároveň mali mať prehľad o tom, aké hry deti hrajú a ako trávia čas online. Odporučili v tejto súvislosti riadiť sa Zásadami zdravého používania obrazovkových médií u detí, ktoré vydalo vlani Ministerstvo zdravotníctva SR spolu s odborníkmi.
Okruhlica pripomenul, že medzi novodobé nelátkové závislosti patria v súčasnosti aj porucha hazardného hrania (tzv. gambling disorder) a porucha hrania digitálnych hier. Zdôraznil, že pri digitálnych hrách je veľký rozdiel medzi bežným hraním, problematickým hraním a samotnou závislosťou. „S poruchou hazardného hrania sa stretávame veľmi často (...), aj tu u nás máme stovky pacientov. Pokiaľ ide o diagnózu hrania digitálnych hier, ktoré ale nie sú hazardné v tom pravom zmysle slova, tak prakticky na Slovensku sú možno traja, štyria ľudia, ktorí túto diagnózu majú,“ konštatoval Okruhlica. Dodal, že poznatky o tom, kedy už ide o diagnózu poruchy hrania, sú zatiaľ obmedzené, preto treba byť aj pri diagnostike obozretný.
Ako doplnil klinický psychológ CPLDZ Adam Kurilla, medzi stredoškolákmi v posledných rokoch klesá skúsenosť s alkoholom aj užívanie nelegálnych drog. Zároveň však rastie výskyt hrania digitálnych hier, ktorý dosahuje 87 percent. Pri poruche hrania digitálnych hier ide asi o tri percentá hráčov. Okruhlica upozornil, že ide len o asociáciu a nie je zatiaľ jasné, do akej miery je hranie hier priamou príčinou nižšieho užívania alkoholu či drog.
„V prípade hrania digitálnych hier neexistujú dôkazy o tom, že by aj malé množstvo alebo malý čas strávený pri hraní poškodzoval zdravie,“ poznamenal Kurilla. Primerané hranie podľa neho môže zlepšovať napríklad sústredenú pozornosť, priestorové rozlišovanie, strategické plánovanie, pamäť či schopnosť spolupráce.
Zároveň však podotkol, že online prostredie prináša aj riziká. Dodal, že nadmerné hranie môže viesť k problémom so spánkom, zhoršenému prospechu, bolestiam chrbta či vyššiemu výskytu úzkosti a depresie. „Známkami, že ide o problematické hranie, je, keď si dieťa prestane plniť svoje povinnosti, napríklad sa zhorší jeho prospech v škole alebo má problémy so spánkom. Môže byť nervóznejšie, utiahnutejšie do seba alebo reagovať agresívne či podráždene, najmä keď sa rodičia snažia regulovať čas strávený pri hraní alebo pri digitálnych technológiách,“ spresnil Kurilla.
Odborníci zdôraznili, že rozhodujúca je miera a obsah hrania. Pri dospievajúcich odporúčajú čas pri obrazovkách mimo školských povinností obmedziť približne na dve hodiny denne, dbať na dostatok spánku a pravidelnú fyzickú aktivitu. Rodičia by zároveň mali mať prehľad o tom, aké hry deti hrajú a ako trávia čas online. Odporučili v tejto súvislosti riadiť sa Zásadami zdravého používania obrazovkových médií u detí, ktoré vydalo vlani Ministerstvo zdravotníctva SR spolu s odborníkmi.
